Bolt získal zlato vo famóznom svetovom rekorde 9,58

16.08.2009 21:53
Usain Bolt, Berlín
Usain Bolt pózuje pri časomiere po utvorení fantastického svetového rekordu v šprinte na 100 m. Autor:

Usain Bolt vytvoril v šprinte na 100 m na MS v Berlíne nový svetový rekord famóznym časom 9,58 s a získal zlatú medailu.

Druhý skončil Tyson Gay časom 9,71 a tretí Boltov krajan Asafa Powell. Dvadsaťdvaročný Bolt zlepšil svoje vlastné doterajšie globálne maximum 9,69 o 11 stotín, ktoré utvoril presne pred rokom 16. augusta 2008 vo finále na olympijských hrách v Pekingu.

Aj Gay si zlepšil svoj „osobák“, čas 9,71 pre neho znamenal posun na druhú priečku v historických svetových tabuľkách a rekord USA. Bronz si vybojoval bývalý svetový rekordér Asafa Powell (9.84) z Jamajky, ktorý bol tretí aj na MS 2007.

Za víťazstvo zinkasoval jeden z najpopulárnejších športovcov sveta 60-tisíc a za svetový rekord ešte prémiu 100-tisíc dolárov. „Dodali ste mi energiu, aj vy máte zásluhu na mojom rekorde,“ poďakoval sa Bolt bezprostredne po finále divákom na Olympijskom štadióne v Berlíne a vzápätí dodal: A šou bude pokračovať."

V prvej reakcii pre médiá v mixzóne vyhlásil: „Bol som pripravený na všetko, po semifinále som sa cítil dobre. Vedel som, že to budú fantastické preteky a vyšlo to. Je to skvelý čas. Dokázal som to, lebo som si veril.“ Bolt ani v druhom vzájomnom súboji s Gayom na stovke v kariére nedal americkému šprintérovi šancu, rovnako ako 31. mája 2008 v New Yorku pri ich premiérovom dueli.

Najlepší z najlepších. Usain Bolt.
Najlepší z najlepších. Usain Bolt. Autor: SITA

„Bolt je ako monštrum, divé zviera. Získa extrémnu rýchlosť, a ak ste po päťdesiatich metroch za ním, nemáte už nijakú šancu,“ vyhlásil Tyson Gay. „Neskutočné!“ – komentoval Boltov výkon Asafa Powell stroho, ale zato veľmi výstižne. Rodák z Trelawny ostáva nezdolaný od 22. júla 2008, keď v Štokholme prehral s krajanom Asafom Powellom. Finálová stovka bola pre Bolta trinásta v sezóne, a hoci je 13 nešťastné číslo, jemu priniesla premiérový titul majstra sveta v kariére. Cesta za zlatom mu trvala presne 39,70 sekundy (rozbeh 10,20, štvrťfinále 10,03, semifinále 9,89, finále 9,58).

Rozdiel v cieli bol opäť markantný.
Rozdiel v cieli bol opäť markantný. Autor: SITA

V tomto roku bežal Usain Bolt 13 stoviek: prvú v marci doma na Jamajke v Spanish Towne s miernou podporou vetra za 9,93, potom 11. júna v Toronte mu v chlade, protivetre a hustom lejaku namerali 10,00, o šesť dní neskôr v Ostrave už 9,77, ale s vetrom o jednu desatinu nad povolenú dvojmetrovú hranicu v chrbte.

Na majstrovstvách Jamajky zakľakol do blokov trikrát – v rozbehu za 10,14, v semifinále 10,11 a vo finále 9,86 sekundy. V Paríži na mítingu Zlatej ligy vyhral za 9,79 a teraz v Londýne mu v silnom protivetre namerali vo finále 9,91, keď v rozbehu skončil druhý za 10,31 v protivetre 2,9 m/s.

Potom prišli na rad štyri na MS v Berlíne – v rozbehu 10,20 (3. najlepší čas), štvrťfinále 10,03 (5.), semifinále 9,89 (1.) a finále okorenil skvelým svetovým rekordom 9,58 (1.).

V berlínskom finále utvoril už svoj tretí svetový rekord v najkratšom šprinte, celkovom ich má na konte štyri (aj s dvojstovkou z finále OH 2008) a okrem toho bežal aj v štafete Jamajky, ktorá v Pekingu vylepšila svetové maximum na 4 × 100 m.

Vývoj svetového rekordu v behu na 100 m
9,93 Calvin Smith (USA) 3. 7. 1983 v Colorado Springs (USA)
9,92 Carl Lewis (USA) 24. 9. 1988 v Soule (Kór. rep.)
9,90 Leroy Burrell (USA) 14. 6. 1991 v New Yorku (USA)
9,86 Carl Lewis (USA) 25. 8. 1991 v Tokiu (Jap.)
9,85 Leroy Burrell (USA) 6. 7. 1994 v Lausanne (Švajč.)
9,84 Donovan Bailey (Kan.) 27. 7. 1996 v Atlante (USA)
9,79 Maurice Greene (USA) 16. 6. 1999 v Aténach (Gr.)
9,77 Asafa Powell (Jam.) 14. 6. 2005 v Aténach (Gr.)
9,74 Asafa Powell (Jam.) 9. 9. 2007 v Rieti (Tal.)
9,72 Usain Bolt (Jam.) 31. 5. 2008 v New Yorku (USA)
9,69 Usain Bolt (Jam.) 16. 8. 2008 v Pekingu (Čína)
9,58 Usain Bolt (jam.) 16. 8. 2009 v Berlíne (Nem.)

Zverenec trénera Glena Millsa zaznamenal najvýraznejšie zlepšenie oficiálneho svetového rekordu na 100 metrov elektronickej ére – až o 11 stotín. Doteraz najviac skresali na jedenkrát z globálneho maxima najviac Bolt 31. mája 2008 v New Yorku (z 9,77 na 9,72) a Američan Maurice Greene 16. júna 1999 v Aténach (z 9,84 na 9,79).

Svetovou šampiónkou vo vrhu guľou na šampionáte v Berlíne sa stala podľa predpokladov Valerie Viliová. Dvadsaťštyriročná Novozélanďanka obhájila titul spred dvoch rokov z Osaky, keď v piatej sérii dosiahla výkon 20,44 m.

Na víťazstvo by jej však stačil aj druhý najlepší pokus z tretej a šiestej série 20,25. Olympijská víťazka z Pekingu Viliová je výnimočným zjavom svetovej atletiky: doteraz vyhrala všetky šampionáty, na ktorých štartovala (MS 17, MSJ, MS, halové MS, OH, Hry Commonwealthu) a naďalej ťahá sériu 22 finálových víťazstiev v rade.

Naposledy prehrala vo Svetovom atletickom finále v roku 2007 v Stuttgarte s Bieloruskou Nadeždou Ostapčukovou.

Striebro si v nedeľu večer v Berlíne vybojovala v osobnom rekorde Nemka Nadine Kleinertová (20,20) a bronz brala rovnako v najlepšom osobnom výkone Číňanka Kong Li-jiao (19,89).

Jessica Ennisová sa stala kráľovnou sedemboja na majstrovstvách sveta v atletike v Berlíne. Dvadsaťtriročná Britka potvrdila líderské postavenie v tohtosezónnych tabuľkách a v súčte siedmich disciplín dosiahla najlepší svetový výkon roka 6731 bodov.

Juniorská majsterka Európy z roku 2005 sa stala vôbec prvou britskou atlétkou s titulom majsterky sveta v sedemboji. Striebro si za veľkých ovácií zaplneného Olympijského štadióna vybojovala Nemka Jennifer Oeserová (6493) a bronz patrí Poľke Kamile Chudzikovej (6471).

Oeserová aj Chudziková si utvorili osobné rekordy. Olympijiská víťazka Natalia Dobrynská z Ukrajiny zostala tentoraz bez medaily, na 4. mieste jej na ňu chýbalo 27 bodov.

Ennisová v Berlíne absolútne dominovala. V dvojdňovej súťaži psychickej aj fyzickej odolnosti viedla od začiatku až do konca. V úvodnej disciplíne 100 m prek. dosiahla skvelých 12,93 s, vo výške 192 cm, čo je o 3 cm menej ako jej britský rekord a do záverečného behu na 800 m vstupovala už s obrovským náskokom 171 bodov. V ňom dosiahla solídnych 2:12,22 a potvrdila titul majsterky sveta.

Výsledky finále:

MUŽI

Finále – 100 m (+0,9 m/s): 1. Usain Bolt (Jam.) 9,58 – svetový rekord, 2. Tysn Gay (USA) 9,71 – rekord USA, 3. Asafa Powell (Jam.) 9,84, 4. Daniel Bailey (Antigua) 9,93, 5. Richard Thompson (Trinidad) 9,93, 6. Dwain Chambers (V. Brit.) 10,00 – európsky výkon roka, 7. Marc Burns (Trinidad) 10,00, 8. Darvis Patton (USA) 10,33.

ŽENY

20 km chôdza: 1. Oľga Kaniskinová (Rus.) 1:28:09, 2. Olive Loughnaneová (Ír.) 1:28:58, 3. Liu Chong (Čína) 1:29:10, 4. Anisja Kirdjapkinová (Rus.) 1:30:09, 5. Vera Santosová (Portug.) 1:30:35, 6. Beatriz Pascualová (Šp.) 1:30:40, 7. Masumi Fuchiseová (Jap.) 1:31:15, 8. Kristina Saltanovičová (Lit.) 1:31:23,… 26. Zuzana Malíková 1:37:47, Mária Gáliková (obe SR) vzdala

guľa: 1. Valerie Viliová (N. Zél.) 20,44, 2. Nadine Kleinertová (Nem.) 20,20, 3. Kong Li-jiao (Čína) 19,89, 4. Natalia Michnevičová (Biel.) 19,66, 5. Anna Avdejevová (Rus.) 19,66, 6. Michelle Carterová (USA) 18,96, 7. Li Mei-ju (Čína) 18,76, 8. Misleydis Gonzálezová (Kuba) 18,74

sedemboj: 1. Jessica Ennisová (V. Brit.) 6731 bodov – svetový výkon roka (100 m prek. – 12,93, výška – 192, guľa – 14,14, 200 m – 23,25, diaľka – 629, oštep – 43,54, 800 m – 2:12,22), 2. Jennifer Oeserová (Nem.) 6493 (13,62 / 183 / 14,29 / 24,30 / 642 / 46,70 / 2:14,34 /, 3. Kamila Chudziková (Poľ.) 6471 (13,50 / 174 / 15,10 / 24,33 / 655 / 48,72 / 2:18,58 /, 4. Natalia Dobrynská (Ukr.) 6444, 5. Ľudmila Josypenková (Ukr.) 6416, 6. Hana Melnyčenková (Ukr.) 6414, 7. Ida Antoinette Nanaová-Djimouová (Fr.) 6323, 8. Tatiana Černovová (Rus.) 6288

Usain Bolt finišuje v úžasnom svetovom rekorde...
Usain Bolt pózuje pri časomiere po utvorení...
+1Najlepší z najlepších. Usain Bolt.
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Jarona 1

Jarona 1

46,99
Flower bag žlté ruže a biele santíny

Flower bag žlté ruže a biele santíny

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk