Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Odstupujem, lebo chcem pomôcť, tvrdí Heister

Zoltán Heister (47) prevzal slovenských hádzanárov v auguste 2006. Pod jeho vedením urobilo družstvo krok dopredu. Teraz všetkých šokoval vyhlásením, že ako tréner reprezentácie končí.

30.01.2009 00:01
Zoltán Heister Foto:
Zoltán Heister.
debata

Ako vysvetlíte toto nečakané rozhodnutie?
Myslím si, že môj odchod pomôže chalanom, družstvu.

Ako?
Príde nový tréner. Prinesie nový vietor, motiváciu. Stúpne výkonnosť.

To vám sotva niekto uverí, veď mužstvo práve vybojovalo na majstrovstvách sveta historický úspech a skončilo v najlepšej desiatke…
Niečo sme dosiahli, výsledky sú prijateľné, ale mohli byť ešte lepšie, v hre sme mali rezervy. Družstvo potrebuje nové impulzy, aby zvyšovalo výkonnosť. Niekedy platí, že v najlepšom treba prestať. Potrebujem si tiež oddýchnuť.

Je jedným z dôvodov fakt, že družstvo a ani vy nepracuje v ideálnych podmienkach, aké by si reprezentácia krajiny zaslúžila?
To nie. Poznal som situáciu a vedel som, čo ma čaká. Bol som na to pripravený.

Uvažovali ste o rezignácii dlhšie, alebo je to momentálne rozhodnutie?
Postupne sa to nazbieralo, nebol iba jeden konkrétny dôvod.

Pred šampionátom, ani v jeho priebehu ste však nejaké problémy ani nenaznačili.
Pred šampionátom som sa sústreďoval na iné veci, dobrú prípravu a úspešné vystúpenie v turnaji. Všetci vedia, že priebeh nebol úplne ideálny, stačí si spomenúť na slabšie prvé polčasy.

Čo bola posledná kvapka? Zápas so Švédskom?
Dá sa to aj tak povedať.

Všetko nasvedčuje tomu, že nastal problém vo vzťahu a komunikácii s hráčmi. Potvrdíte to?
V komunikácii problém nebol, hoci to môžem tvrdiť iba za seba, do hláv hráčov úplne nevidím. Samozrejme, nejaké problémy sa zavše objavili, to je normálne.

Tušili vaši najbližší spolupracovníci, že uvažujete o odstúpení?
Nie, dozvedeli sa o tom v stredu. Až vtedy dozrelo moje rozhodnutie.

Môže ho ešte niečo zmeniť?
Netvrdím, že nie. Ale je to málo pravdepodobné. Človek by asi nikdy nemal povedať – nikdy.

Čo by ho mohlo ovplyvniť?
To nechcem rozoberať.

Slovenskí hádzanári dosiahli na šampionáte viac, ako sa čakalo. Chvíľu sa dokonca zdalo, že môžu skončiť ešte vyššie. Ste sklamaný z výsledku po takom senzačnom priebehu?
Trochu áno, možno aj to je jeden z dôvodov tejto situácie. Som maximalista.

Úprimne, vy ste čakali také výkony a výsledky?
Viem, že názory boli rôzne. Ja som však družstvu veril. Vedel som, čo v príprave urobilo, akú má silu. Generálka pred šampionátom nám nevyšla, ale zostal som pokojný, pretože som videl, že herne sme neboli na tom zle a forma stúpala. O výsledkoch a umiestení som nešpekuloval, nie je to môj štýl. Chcel som iba, aby družstvo hralo čo najlepšie. Potom môžu prísť aj úspechy. Našim cieľom bol postup zo skupiny. Realita ukázala, že sme mali aj na viac.

Môžete sa rozhodnúť, čo urobíte, je to vaše právo. Nemyslíte si však, že ste mali postupovať inak a oznámiť abdikáciu minimálne po poslednom zápase?
Myslím si, že po mne by mohol pokračovať môj asistent. Zápas proti Nórsku by sa mohol stať pre neho dobrým vstupom. Sám by si vyskúšal atmosféru veľkého podujatia a vedenie stretnutia.

Nemáte pocit, že situáciu dramatizujete a vyhrocujete?
Nie, to určite nie.

Aj dramatické zápasy na šampionáte ste sledovali pokojne, nevidieť na vás emócie, ani keď sa družstvu darí, ani keď prehráva. Vy ste neprežívali úspešné ťaženie vašich zverencov?
Samozrejme, prežíval som intenzívne všetky zápasy, ale nedával som to najavo.

Rozhádže vás niečo?
Býval som búrlivejší typ, dostal som aj nejaké červené karty. Teraz som pokojnejší a vyrovnanejší, to prišlo s rokmi a skúsenosťami. Naučil som sa kontrolovať.

Považujete za dôležité, udržať si pevné nervy a aj nadhľad na lavičke?
Uvedomil som si, že keď budem neustále vyskakovať a hulákať na hráčov, nepomôžem tým ani sebe, ani im. Keby som bol nervózny, rozhádžem aj tím, zníži sa jeho koncentrácia.

Ktorého zápasu ste sa najviac obávali?
Hneď prvého proti Argentíne. Bol veľmi dôležitý. Vedel som, že je to naša premiéra na svetovom šampionáte a od nej sa bude mnohé odvíjať. Argentína je najmä v prvých zápasoch mimoriadne nepríjemná, presvedčili sa o tom aj silnejšie družstvá, ako je naše. Kým má silu a motiváciu môže zdolať hocikoho. Obavy sa nakoniec čiastočne potvrdili. Dosť sme sa natrápili, kým sme zápas rozhodli.

Po ktorom ste mali najväčšiu radosť?
Po Argentíne mi padol kameň zo srdca. Bolo to príjemné uvoľnenie. Radosť som prežíval po zápase proti Maďarsku. Remizovali sme síce, ale družstvo ukázalo veľkú morálnu silu. Prvý polčas zbabralo, ale druhý bol fantastický. A veľmi som sa tešil aj po zápase s Rumunmi. Keby sme prehrali, nepostúpili by sme a celé predchádzajúce úsilie by sa zmazalo.

V čom je tajomstvo úspechu tohto tímu?
Je to len v práci. Dostali sme sa k tomuto výsledku postupnými krokmi. Keď som začínal, dal som najprv dokopy tím podľa svojich predstáv. Potom som hráčom povedal, že sa musia naučiť vyhrávať. Ak túto úlohu zvládnu, môžu pomýšlať na úspech proti silnejšiemu súperovi.

Dosiahlo toto družstvo na majstrovstvách sveta svoj strop?
Z môjho pohľadu bolo dobudované, uzavreté. Samozrejme, keď niekto dobrý vyskočí, môže v ňom nájsť uplatnenie, ale na deväťdesiat percent by mal zostať pokope tento káder. Sú v ňom viacerí hráči, ktorých som viedol v mládežníckych reprezentáciách. Podľa mňa dosiahne tento tím svoj vrchol o rok, vtedy bude najsilnejší. Ak podá optimálny výkon, bude dôstojným súperom každému. Kam sa až dostane, čo dosiahne, to sa uvidí. Šampionát ukázal, že sme na dobrej ceste. Ostatné už bude vec môjho nástupcu.

Vás hádzaná neživí. Čomu sa venujete?
Podnikám. V nehnuteľnostiach, v stavebníctve.

Neobmedzovala vás v týchto aktivitách hádzaná?
V tom nebol problém. Práca s reprezentáciou nie je každodenná ako v klube.

Váš nástup na reprezentačnú lavičku sa nestretol s veľkou podporou v hádzárskych kruhoch. Neodrádzalo vás to?
Nie som taký typ. Beriem aj iné názory. A keď sa do niečoho pustím, necúvnem.

Nemáte však za sebou veľkú hráčsku kariéru. Niektorí vaši oponenti vám to dali pocítiť. Ako ste to vnímali?
Veľa bývalých výborných hráčov sa pustilo do trénovania a zhoreli. Je veľa dobrých trénerov, ktorí sa svojmu športu vrcholovo nevenovali, niektorí dokonca vôbec nie. To nikdy nebola podmienka úspechu.

debata chyba