Schmidt dal dvojskifu rozum, Kozák srdce

24.07.2008 07:19
Veslovanie
Veslovanie

Voda ich spájala, povaha rozdeľovala. Veslárski experti tvrdia, že aj preto víťazili. Priťahovali sa protikladmi. Bratislavský lekár Pavel Schmidt a člen terezínskej a pražskej Dukly Václav Kozák na jazere Albano, v ktorom sa zrkadlilo pápežské sídlo Castel Gandolfo, na rímskej olympiáde ozdobili dvojskif zlatom.

V životnej jazde. Favorizovaným Sovietom Berkutov – Ťukalov ušli takmer o tri sekundy. Výbušno-rozvážny mix nátur akoby sa spojil do jedného napnutého tela a v najvyšších obrátkach letel za vytúženým triumfom.

Vitamín ako doping
Rekonštruovať ho možno už len zo spomienok a svedectiev pamätníkov. Hlavní hrdinovia s dramatickými a pohnutými životnými osudmi už nežijú. O tom, ako sa doberali, kolujú rôzne historky. Väčšinou úsmevné.

„Vozím ťa ako závažie, iný osoh z teba nie je,“ vravel často rozhľadenejší Schmidt mladšiemu kolegovi sediacemu vzadu.

„Presadám do skifu, budem jazdiť sám. Aspoň sa s nikým nebudem deliť o úspech. A bezo mňa si stratený,“ provokoval Kozák parťáka odchodom z dvojskifu. Vynikal aj ako jednotlivec, z dvojice bol fyzicky zdatnejší, ale aj prchkejší. Šmíďák, ako prezývali Schmidta, kontroval:

„Kým doň sadneš, vytiahni si slamu z topánok. Nebyť mňa, nevieš ani poriadne čítať. S nikým sa nedohovoríš. Kde by ti bolo tak dobre ako pri mne? Nebudeš predsa trhať kolektív,“ preladil na zmierlivý tón.

Keď sa vyčerpaný Kozák po tvrdých tréningoch sťažoval, že nevládze ťahať za dvoch, kolega-lekár mu pošepol, že má úžasné tabletky, ktoré mu rýchlo vyženú únavu z tela, no nesmie o nich nikomu hovoriť.

„A dal mu cé vitamín. Kým ho príroďák Venco prehltol, skúmavo sledoval, či ho nik nevidí,“ spomína a smeje sa aj po rokoch Jaroslav Starosta, bývalý čs. reprezentant a jeden z veslárskej partie pamätníkov kontrastného dvojskifu. ,,Stačilo ich chvíľu počúvať, a o zábavu bolo postarané. Vzdelanejší a jazykovo zdatný Pavel vedel Václava vždy spracovať. Psychológ sa nezaprel."

Skvelý Hvězdov ťah
Hoci pre uznávaného trénera Vojěcha Hvězdu bola srdcovou záležitosťou osemveslica, akýsi šľachtic medzi veslárskymi posádkami, skúseným okom pozorne sledoval všetkých zverencov. Kozákove a Schmidtove cesty sa pretli na vojenskej službe v Dukle Terezín. Bratislavčan tam narukoval – aj ako lekár-psychiater. Do osemveslice sa v silnej konkurencii nedostal, najčastejšie jazdil dvojskif s Reiskupom. Keď ho Hvězda posadil ku Kozákovi, mnohých tým prekvapil. Vyšlo to však obdivuhodne.

Česko-slovenský tandem sa striedavo pripravoval na Vltave a Dunaji. V Bratislave na nich dohliadal Viliam Procházka, už vtedy starší pán. Istý čas býval v Aušpici, srdci veslárskeho klubu. Keď od Kozáka v Prahe veslári zisťovali, ako im meria čas a či jazdí popri nich na motorovom člne, nestačili sa čudovať, keď sa dozvedeli podrobnosti. Vodácky kmeť Procházka si vyniesol na plató stoličku, pohodlne sa usadil – a dvojskif makal proti prúdu. Keď prišiel na trénerovu úroveň, po prúde sa vrátil späť – a opäť zaberal proti smeru vody.

„O tom, aká je to drina, som sa presvedčil na pretekoch osemveslíc. Z Rusoviec sme ťahali do bratislavského cieľa hodinu a osem minút. Na brehu držal s nami krok pán so psom na prechádzke,“ vytiahol perličku Starosta.

Deň pred zlatom sa pobili
Medzi Kozákom a Schmidtom sa iskrilo aj v predvečer olympijského finále. „Pochytili sa, lebo Schmidt sa do izby vrátil večer o niečo neskôr ako Kozák. Tomu sa individuálna prechádzka kolegu nepozdávala, tak si to vysvetlili aj ručne,“ opísal napätý okamih v Mladej Fronte Dnes René Líbal, ktorý s nimi býval. Alexander Dénes, generálny sekretár

Slovenského veslárskeho zväzu, mal dobré vzťahy s oboma zo zlatého dvojskifu. „Hovorí sa, že sa naťahovali preto, lebo Schmidt dal Kozákovi pod vankúš topánky. Tým ho vyprovokoval, aby zo spoločníka odbúral predštartové napätie. Psychologicky ho vedel pripraviť a súperov zneistiť,“ pripomína a povie, že nalomili aj najväčšieho súpera, favorizovaný sovietsky dvojskif Berkutov-Ťukalov.

„Neraz spolu trénovali – minútočku na minútočku. Minútu naplno, minútu voľne. Pred olympijskými pretekmi Schmidt Kozáka presviedčal, že aj keby mali vypľuť dušu, prvú minutočku musia byť rýchlejší, hoci o nič nejde. A tak ich v tréningu s maximálnym vypätím síl zdolávali – a olympijské finále vyhrali s veľkým náskokom,“ priblížil ďalšiu z historiek Dénes.

„Hoci aj mňa čakal olympijský štart, finálovú jazdu sme vzrušene prežívali. V jej závere sme šaleli od radosti, ako to tí dvaja bravúrne zvládli,“ opísal historický okamih 71-ročný Starosta.

„Olympijských víťazov azda najviac vyobjímal nejaký veselý cudzí muž. Vysvitlo, že šlo o emigranta z USA – a veslárom ďakoval za strhujúci zážitok.“

Pri čs. hymne sa im podlamovali nohy, no keď si padli do náručia, nebolo treba slov. Ich planúce tváre hovorili za všetko.

„Pavle, my sme to dokázali!,“ citujú kronikári pamätnú Kozákovu vetu. Schmidt mal 30, Kozák bol o sedem rokov mladší.

Pozdrav do večnosti
„Na takú nádhernú chvíľu sa nedá nikdy zabudnúť. Dosiahli sme niečo fantastické,“ vrátil sa k najväčšiemu športovému úspechu Pavel Schmidt, keď po rozdelení Československa navštívil Bratislavu. Usadil sa v Magglingene vo Švajčiarsku, psychiatrickú prax vykonával v neďalekom Solothurne. V roku 1967 prijal trénerskú ponuku z Mexika, no po skončení angažmánu zamieril natrvalo do Švajčiarska.

Nebol jediným emigrantom-veslárom. Pocit slobody z vody ostro kontrastoval s neslobodou mimo nej. O to väčšiu radosť pripravili bývalí reprezentanti obľúbenému trénerovi Hvězdovi. V roku 1990 sa stretli na pražských Primátorkách – a starý pán ich posadil do osmy. Čisto emigrantskej. Prešedivení a vážení muži do nej naskákali a vystrájali ako malé deti. A ten, ktorý ich roky formoval, si ukradomky utieral na brehu slzy…
Slzy…

Príbeh aktérov zlatého dvojskifu mal (aj) trpký koniec. Václava Kozáka, najlepšieho športovca Československa roku 1963, zlomil po prepustení z armády – alkohol. Obdivovaný športovec sa odcudzil rodine, stal sa bezdomovcom. Zomrel v marci 2004 vo veku 67 rokov v dome opatrovateľskej služby v Terezíne. Pochovali ho tam, kde sa narodil.
Pavel Schmidt sa v roku 2000 v sviežosti dožil sedemdesiatky, preto v auguste 2001 zarmútila športovú verejnosť smutná zvesť o jeho úmrtí.

Slovensko na jeho veslárskeho pokračovateľa stále čaká.

Čo spolu dosiahli

  • OH 1960 Rím – zlato
  • ME 1959 Macon – striebro
  • ME 1961 Praha – bronz
  • MS 1962 Luzern – 4. miesto
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
39,99
Elite červené ruže v pletenom srdci

Elite červené ruže v pletenom srdci

34,99
Sweet farebné ruže,gerbery a tulipány

Sweet farebné ruže,gerbery a tulipány

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk