Talent z bazénov by radšej hral hokej

03.01.2008 06:10

"Neuveríte mi, čo robím. Nakupujem v ukrajinskej pekárni chlieb. Pravý chlieb, aký sme mali na Slovensku. A na obed som si dal v reštaurácii Prague Deli vepřo-knedlo-zelo a zlatého bažanta. V Toronte."

Do septembra 1986 bol Marcel Géry veľký športový talent, skvelý plavec. Potom zmizol. Z novinových stránok, televízneho spravodajstva. Z Československa. Keď v chladnom jesennom počasí vystupoval vtedy 21-ročný plavec aj s manželkou z lietadla v kanadskom Toronte, mal na sebe iba džínsy a tričko. „Bolo to dobrodružstvo, o ktorom by sa dala napísať kniha. Len či by to mal chuť niekto čítať,“ komentoval okolnosti úteku. S vrcholovým športom skončil Géry rok po olympiáde 1992 v Barcelone. Smolenický rodák dnes pracuje v Kanade ako maklér pre jednu z najväčších realitných kancelárií na svete. Páči sa mu, že je pánom svojho času. Na Slovensku bol naposledy minulý rok.

„Starší syn hrá tenis, sprevádzal som ho na turnajoch v strednej Európe. Medzi juniormi figuruje v druhej stovke na svete. Neviem, či z neho vyrastie profesionálny hráč. Bol by som rád, keby sa dostal na nejakú americkú univerzitu a získal štipendium. Druhý syn inklinuje viac k modernej hudbe. Obaja chlapci rozumejú slovensky, ale hanbia sa hovoriť, lebo keď sa pomýlia a skomolia slovo, tak sa im smejú,“ vysvetlil bývalý svetový rekordér na 100 m motýlik.

Od mora za oceán

Na plavecký kurz prihlásila budúceho medailistu z majstrovstiev Európy i olympiády mama. ,,Rodičia chceli, aby som sa naučil plávať, keďže sme chodievali do Senca na jazerá. Po dvoch-troch týždňoch v bazéne asi zistili, že mám talent," zaspomínal si Géry na časy, keď si začal tykať s vodou. Nádejný plavec sa rýchlo prepracoval medzi československú elitu. „Počas môjho pôsobenia v reprezentácii emigrovalo niekoľko plavcov. Tiež som nad tým premýšľal, najmä v roku 1982, keď zostal na západe Miťo Roľko. Bol som však veľmi mladý, v tom čase som mal len sedemnásť.“ Čas dozrel v roku 1986. Géry bol rozhodnutý odísť. „Počas majstrovstiev sveta v Madride emigroval Josef Hladký i Ondřej Bureš. Ostatní sme sa vrátili. V Španielsku som sa však tajne skontaktoval s Vlastíkom Černíkom, bývalým československým plavcom, ktorý na šampionáte už plával za Kanadu. Prezradil som mu, že mám v úmysle z Československa odísť. Vlastík sondoval možnosti a skutočne našiel trénera, ktorý sľúbil, že by ma koučoval. Neskôr sa všetko zmenilo, ten tréner cúvol. Povedal, že na mňa nenájdu peniaze. Opäť však pomohol Vlastík Černý a našiel mi nový klub v Toronte.“

Cesta za oceán viedla cez dovolenku pri mori. „Dovolenku v Juhoslávii som dostal za odmenu od plaveckého zväzu,“ zasmial sa v telefóne Géry. „O našom úmysle emigrovať vedel iba známy, ktorý nás autom viezol k autobusu do Bratislavy. Z pobrežia Jadranského mora nás zasa ďalší známy vzal do Belehradu. V utečeneckom tábore sme strávili päť dní. Keď sme štvrtého októbra pricestovali do Kanady, mali sme na sebe len tričká. Žiadne teplé veci sme si do Juhoslávie nebrali. Zbalení sme boli predsa na dovolenku pri mori.“

V novej vlasti sa musel Géry najskôr naučiť jazyk, keďže na strednej škole študoval nemčinu. „Išlo to rýchlo. Manželka mala na škole angličtinu, takže sme sa v Kanade snažili spolu baviť anglicky. Na začiatku nám pomohol tréner nového klubu, u ktorého sme prvý mesiac aj bývali. Prekvapilo ma, v akých podmienkach fungoval v Kanade plavecký klub. So špičkovou starostlivosťou, akú sme mali v Československu, sa to nedalo porovnať. Kanaďanov okrem hokeja iný šport veľmi nezaujíma. Syn síce patrí medzi najlepších tenisových juniorov, ale podpora je minimálna.“

Soul ako daň

Za tím javorového listu mohol Marcel Géry plávať hneď ako sa usadil v Kanade. Štartoval na Panpacifických hrách i Hrách Britského spoločenstva. Olympiáda však bola tabu. Štartovať v Soule 1988 mu zabránili pravidlá o zmene štátnej príslušnosti. „Neúčasť v Soule ma skutočne dosť škrela. Mal som dobrú formu a ambície plávať o medailu. Kanaďania sa to snažili všemožne vybaviť, ale nešlo to. Zaplatil som daň za emigráciu.“ Premiéru pod piatimi kruhmi si odkrútil až v Barcelone 1992, kde získal s kanadskou polohovou štafetou bronz. „Aspoň niečo na záver kariéry. Keby som mal tú možnosť, asi by som si vybral iný šport. Aký? V Kanade určite hokej,“ dodal bývalý plavec, ktorý v závere telefonického rozhovoru ešte požiadal o kontakt na Miloslava Roľka, niekdajšieho súputníka z bazénov. „Dosť dlho som Miťa nepočul. Plánujeme stretávku všetkých, ktorí mali niečo spoločné s plávaním a emigrovali. Dúfam, že sa to podarí.“

Marcel Géry

Bývalý úspešný plavec sa narodil 15. marca 1965 v Smoleni­ciach. Získal bronz na 100 m motýlik na ME 1985 v Sofii a bronz s kanadskou štafetou na 4×100 m polohové preteky na OH 1992 v Barcelone. V súčasnosti žije a pracuje neďaleko kanadského Toronta ako maklér v realitnej kancelárii. Je ženatý a má dvoch synov – Nathaniela a Nolana.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet ružové kvety valentín

Sweet ružové kvety valentín

36,99
Perla farebné ruže, tulipány a hyacinty

Perla farebné ruže, tulipány a hyacinty

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk