O tom, že história si bude pamätať Spojené štáty ako najúspešnejšiu krajinu z OH 2020, rozhodla jedna zlatá medaila. Iba niekoľko chvíľ pred záverečným ceremoniálom ju získali volejbalistky. Pre Američanov bola 39. v poradí. Okrem nich získala najpočetnejšia výprava 41 strieborných a 33 bronzových. Dovedna jej to cinklo 113-krát.
Napriek tomu bola Čína od Pekingu 2008 prvýkrát blízko k celkovému víťazstvu. Čo hovorí minulosť?
USA sú na letných hrách historicky obrovským suverénom. Z Japonska si doviezli už 1061. zlatú medailu (z 5116 možných, pozn.) a 2636. celkovo. Dominanciu opäť potvrdili v bazéne a na atletickej dráhe. Aj Čína uspela vo svojom teritóriu – v skokoch do vody, vzpieraní či v stolnom tenise.
Veľký úspech zaznamenalo domáce Japonsko s 27 víťazstvami. Predtým ich nikdy nemalo viac ako šestnásť. Naopak, pre Rusko, ktoré v Tokiu vystupovalo pod vlajkou Ruského olympijského výboru, to bola od rozpadu Sovietskeho zväzu najslabšia olympiáda – čo sa týka zlatých, ale aj medailí celkovo.
Na veľkosti záleží
Spojené štáty vs. Čína, uplynulé desaťročia nám neprinášajú iné súperenie o najšportovejšiu krajinu. Porovnávať svetových gigantov s menšími štátmi by však nebolo férové. A tak okrem tradičnej medailovej bilancie, ktorá pozná iba súhrnné počty cenných kovov, existuje aj tabuľka, kde sa každé zlato, striebro i bronz prepočítavajú na počet obyvateľov.
V tomto prípade už najľudnatejšie krajiny nehrajú prím. Na špici je nenápadné San Maríno. Piaty najmenší samosprávny štát na svete získal v Tokiu striebro a bronz v streľbe, jedno tretie miesto pridal aj v zápasení. Enkláva ležiaca na východných svahoch Apenín má iba 34-tisíc obyvateľov, čo v prepočte znamená jednu medailu na 11 313 ľudí.
Čítajte viac Rekordy i sklamania. Vybrali sme top momenty tokijskej olympiády
Číne pripadá jeden kov na 16 miliónov obyvateľov, USA na tri milióny. Inak povedané: ak by sa chceli Spojené štáty v tejto štatistike vyrovnať Sanmarínskej republike, potrebovali by z Tokia 29 600 medailí.
Mimochodom, toľko sa ich nerozdalo v celej histórii olympiád. Kalkulačka vraví, že druhé najúspešnejšie boli v tomto hodnotení Bermudy s jedným pódiovým umiestnením na 64-tisíc ľudí.
Nájsť objektívne kritérium úspechu nie je jednoduché. Pravda možno bude niekde uprostred. V takomto prípade môžeme označiť za mimoriadne športovo silný Nový Zéland, ktorý získal 20 medailí.
V celkovom hodnotení skončil 13., vošiel sa však aj do elitnej desiatky rebríčka, v ktorom sa stupne víťazov prepočítavali na ľudnatosť. V oboch tabuľkách sa veľmi dobre umiestnili aj Holandsko s Maďarskom.
Zaujímavý zápis sa podaril Kazachstanu. Je prvou krajinou, ktorá na jedných Hrách získala osem bronzových medailí. Žiadne zlato či striebro.
Šampión nenávidel vodu
Najviac cenných kovov si pravidelne uchmatnú plavci. Predovšetkým z USA a Austrálie. Američania tentoraz z bazéna vylovili 30, protinožci 20 medailí. Najúspešnejším olympionikom sa stal Caeleb Dressel. Piatimi triumfmi nadviazal na legendárneho Michaela Phelpsa, ktorý sa päť rokov predtým v Riu de Janeiro lúčil s kariérou tiež s piatimi zlatými.
Čítajte viac Dressel vylovil z bazéna zlato číslo 4. a 5. Cinká to aj McKeonovej
Mimochodom, Dressel a plávanie, to nebola láska na prvý pohľad. Skôr americký futbal, alebo ten náš, ktorý poznáme z európskych trávnikov. Skúšal to aj na tartane a všade sa mu páčilo viac ako v bazéne. „Bol som z neho znechutený. Nebol to vysnívaný šport, nemal som ho veľmi rád,“ priznal pre Sports Illustrated.
Napokon je všetko tak, ako má byť. Dressel na floridskej univerzite, tam, kde kedysi začínal legendárny Ryan Lochte, postupne našiel k plaveckým dráham vzťah. Po Hrách v Tokiu má na konte dovedna sedem zlatých medailí z dvoch olympiád. Žiadne striebro, žiadny bronz. Dressel jednoducho pod piatimi kruhmi berie všetko alebo nič.
Ešte dlhšie si na pódiu postála Austrálčanka Emma McKeonová. Celkovo sedemkrát za štyri víťazstvá a tri tretie miesta. Žiadna iná žena predtým nezískala na jednej olympiáde toľko cenných kovov. Zároveň je to nový austrálsky rekord.
Len pre pripomenutie – rodáčka z Wollongogu mala mimoriadne nabitý program. Stalo sa jej, že medzi jednotlivými disciplínami mala iba šesť minút na oddych. V olympijských bazénoch bojovala o medailu dovedna dvanásťkrát a iba raz skončila mimo pódia.
Tokijské hviezdy
Bola to iná olympiáda. Bez absolútnych gigantov ako naposledy v Riu de Janeiro. Mr. Olympic Phelps a ani najrýchlejší „lenivec“ na svete Usain Bolt už neboli jej súčasťou, Tokio vynieslo na piedestál nové hviezdičky.
Okrem plavcov napríklad mladučkú, trikrát zlatú, juhokórejskú lukostrelkyňu An Sanovú či ruskú športovú strelkyňu Vitalinu Bazaraškinovú. Status šprintérskej kráľovnej potvrdila Jamajčanka Elaine Thompsonová-Herahová, hviezdy na hladkej vode novozélandská rýchlostná kanoistka Lisa Carringtonová.
Americká atlétka Allyson Felixová ukázala, že aj v 35 rokoch dokáže byť rýchla. Zlatom zo štafety na 4× 400 metrov a bronzom z individuálnych pretekov zaknihovala už celkovo desiatu medailu. Žiadna iná atlétka sa jej nemôže rovnať.
Aj nemecká jazdkyňa Isabell Werthová má za sebou nenapodobiteľnú kariéru. Ziskom zlata a striebra v drezúre sa stala vôbec prvým človekom, ktorý má viac ako jednu medailu zo šiestich rôznych OH.
So siedmimi zlatými a piatimi striebornými skončila na prvom alebo druhom mieste vo všetkých dvanástich olympijských zápoleniach, do ktorých sa prihlásila.
A ešte jedna zaujímavosť – americký bejzbalista Eddy Alvaréz si z Tokia odviezol striebro. V minulosti však reprezentoval aj na zimnej olympiáde v Soči 2014, kde bral zlato v šortreku. Odteraz je šiestym olympionikom, ktorý sa tešil z medaily na zimných i letných hrách.
Čítajte viac Nečudo, že nás svet predbehol. Chýbajú základné veci, končí výnimočná generácia