Jeho zverenci Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček, Adam Botek mu pomohli k zisku druhej medaily z olympiády.
Tento úspech by chcel zopakovať, pretože ako uviedol po pretekoch v K4 na 500 m, baví ho prekonávať rekordy.
Čítajte viac Slovensko má ďalšiu medailu! K4 vybojovala bronz
Likér po dojazde do cieľa prejavil veľké emócie, za slzy sa nehanbil:
"Nechcem byť sebec, ale tieto slzy šťastia patrili mne. Mal som v uplynulom období veľmi ťažké obdobie, či už v súkromnom živote i športovom. Bolo veľmi ťažké postaviť zostavu na OH na takú úroveň, aby to bolo fajn.
Tým, že som získal medailu s chalanmi v Riu, tak viem povedať, že toto stálo oveľa viacej driny, hádok a všetkého. Ale som si vedomý, že olympijskú medailu nikto nedostane zadarmo."
Slovenský štvorkajak mal skvelé rozjazdy i semifinále, vo finále nestačil len na Nemcov a Španielov. Štvrtých Rusov zdolal len o 120 tisícin.
"Vedel som, že bude kľúčové zvoliť tempo. Na Nemcov sme určite nemali, ale verili sme, že medailu môžeme mať. Štvrté miesto by nás neuspokojilo.
Som rád, že sme dokázali, že nie sme náhodní zberatelia medailí, a že vieme zdolávať veľké kanoistické krajiny ako Rusko, Bielorusko, Francúzsko, či Česko," povedal Likér.
Likérovi zverenci mali ťažkú prípravu, pred jej vrcholom ešte musel tím vyriešiť jeden otáznik. Na miesto štvrtého člena posádky mali zálusk Vlček i Csaba Zalka. Pre Vlčeka rozhodla interná kvalifikácia na bratislavskom Zemníku tesne pred odletom do Tokia.
"Rozhodnutie padlo na Vlčeka, ale Csaba bol plnohodnotným členom posádky. Všetci piati pretekári sú na vysokej úrovni a tak ako by bol smutný Erik, tak teraz je smutný Csaba. Ale my mu to chceme celý tím nejako vynahradiť. Chcem si to teraz vychutnať, chcem si to užiť. Pre Erika je to štvrtá medaila a šiesta olympiáda a ja teraz viem povedať, že možno nie posledná.
Máme chuť ísť do toho. Paríž je o tri roky, radi prekonávame rekordy. Aj mne teraz hovorili Maďari, že som jediný tréner, ktorý má z OH dve medaily. To ma prekvapilo. Som veľmi rád a veľmi sa teším. Vedel som, že to bude buď nebo alebo peklo," konštatoval Likér.
Čítajte viac Vlček v cieli zmeravel. Zneistel, keď videl vedľa Rusov
Tréner slovenských vodákov sa po pretekoch ocitol vo vode napriek tomu, že to opatrenia v súvislosti so šírením koronavírusu nepovoľujú.
„Išiel som objať Erika, nejak sme sa mykli a skončil som vo vode. Voda je strašne teplá. Ja toto robím 11 rokov a som veľmi rád, že to mám za sebou a strašne sa teším domov,“ dodal Likér.
Druhý tréner Andrej Wiebauer opísal dramatický záver, na ktorý však Slováci boli podľa neho pripravení:
„Bolo to výborné, pole bolo vyrovnané. To, že sme zdolali Rusov, aj keď len tesne, znamená to, že sme jednoducho boli lepší. Záver je v tejto disciplíne veľmi dôležitý, to nám už ukázalo niekoľko pretekov. Preto sme do toho vložili všetko. My sme na chalanov veľmi pyšní.“
Cestu za bronzom neskomplikovalo ani počasie. Po semifinálovej jazde sa nad kanálom Sea Forest Waterway rozpršalo, prihnal sa tajfún Mirinae. To však Slovákov nerozladilo, hoci hrozil odklad ich jazdy. Počasie sa však napokon umúdrilo.
Čítajte viac Barteková uprosila Samarancha. S K4 si zopakovala Rio
"Hovoril som s chalanmi v ten moment, keď prišla smršť, tak si povedali že konečne, toto nám sedí. Nebola panika, úplne naopak. Tešili sme sa.
Vnímali sme, že mal byť bočný vietor, napokon bol priamejší, čo bola na tej našej krajnej strane výhoda. Ale išli sme už preteky aj pri oveľa horších podmienkach," dodal Wiebauer.
Baláž: Uff, to bolo tesné
Slovenský kanoista Samuel Baláž sa po piatkovej semifinálovej jazde K4 na 500 metrov tešil najviac na jedlo.
Pred sobotným finále si ho však nemohol dopriať do sýtosti, energiu mohol doplniť najmä sacharidmi. Ešte predtým však vyhlásil, že po finálovej jazde to plánuje roztočiť v olympijskej jedálni.
Dávame do pozornosti OH Tokio 2020: pozrite si kompletný program
Člen slovenského štvorkajaku, ktorý napokon vybojoval na OH v Tokiu bronz, sa po finálových pretekoch tešil do olympijskej dediny:
„Asi si dám pizzu, tá je tu veľmi dobrá, a určite ju zjem celú a k tomu si dám kolu. A určite si dáme aj niečo na zlepšenie nálady,“ povedal Baláž pre TASR.
Dvadsaťtriročný kanoista si stravu v Japonsku veľmi chválil a chutilo mu všetko, čo dostal na tanier. Experimentovať však nechcel:
„Nechcel som jesť, čo nemám odskúšané. Celý pobyt v kempe nám varili slovenskú stravu a v olympijskej dedine som jedol európske jedlá. Ryžu, kuracinu, špagety, veľa šalátov a ovocia. Nebolo to o tom, že by som jedol rôzne druhy suši alebo tak,“ vysvetlil.
Nad apetítom slovenského reprezentanta krútili hlavou aj tréneri, Baláž si však pred odletom na Slovensko nevyžiadal doma žiadne obľúbené jedlo.
„Predovšetkým sa teším na rodičov, sú veľmi šťastní, držali nám palce. Som strašne rád, že som ich takto mohol potešiť,“ povedal Baláž pre TASR v momente, keď sa na obrazovke zjavila zo záznamu finálová päťstovka káštvorky.
„Uff, tak toto bolo neskutočne tesné, až mám zimomriavky, vidím to prvýkrát. Nechcel by som to ísť ešte raz,“ smial sa Baláž.