Medzi prvými jej gratuloval tréner Branislav Slamka (61), ktorého úspech zverenkyne neprekvapil.
„Zuzka sa vie na vrcholné podujatia vždy výborne pripraviť. Suverénne zvláda vypäté situácie,“ vraví skúsený kouč, s ktorým sme sa spojili vo štvrtok večer japonského času.
Budete zaspávať ste s pocitom dobre vykonanej práce?
Medaila je v prvom rade Zuzkina zásluha. Ale i ja som si splnil sen. Moji zverenci vyhrali všetko, čo sa dalo – MS, ME, Svetové poháre, stovky medzinárodných súťaží. Chýbalo iba olympijské zlato. Už ho máme.
Čo ste vraveli svojej zverenkyni ako prvé, keď ste ju objali po triumfe?
Po svetovom rekorde v kvalifikácii som jej povedal: hm, dobré, niečo z teba bude… Pozrela sa na mňa, ale potom pochopila, že žartujem. Keď vyhrala finále, dodal som: tak, už z teba niečo je. Usmiala sa a išla rozdávať rozhovory. Je skvelá športovkyňa, zlato si jednoznačne zaslúži.
V kvalifikácii neminula ani jeden zo 125 terčov, bol to signál útoku na zlato?
Už taký výkon predviedla predtým, ale dokázať to na olympiáde je výnimočné. Chvíľami ma prepadli obavy a mal som pred očami príbeh Austrálčana Diamonda na OH v Londýne. V kvalifikácii rovnako zostrelil všetky terče, ale finále mu nevyšlo a skončil štvrtý. Našťastie, v Zuzkinom prípade sa história nezopakovala.
Vo finále nezačala najlepšie a klesla na štvrté miesto. Neobávali ste sa, že z toho môže byť sklamanie?
Nikto z nás ani nečakal, že to bude suverénne finále v jej prospech. Súboj o medaily je iný ako základná časť. Pretekárky majú jeden výstrel, strieľa sa na odlišné holuby. Používali sme ich počas prípravy a šípili problémy. Bolo otázkou času, keď budú chybovať aj súperky.
V čom sú finálové holuby iné?
Vo výplni. Tvorí ich farebných prach, aby rozstrelený holub viac vynikol v televízii. Odlišne lietajú, menej držia dráhu. Je náročné sa s tým vyrovnať. Navyše, počas finále začal pofukovať vietor. Ten pridá výškový rozdiel a dochádza k chybám.
Vo finále nechýbala dráma do posledného výstrelu…
Veru, bol to riadny triler. Ak by Zuzka minula posledný terč a Američanka trafila, išlo by sa do rozstrelu. Pomohlo jej, že mala situáciu vo finále vo vlastných rukách. Mohla sa o triumf pripraviť len zaváhaním.
Čítajte viac Slovensko má prvú medailu - a hneď zlatú! Získala ju rekordérka Štefečeková
Čo si ceníte viac – svetový rekord alebo olympijskú medailu?
Jednoznačne zlato. Rekordov už vystrieľala viac. Zase sa zmenia pravidlá a v tabuľkách pribudnú nové mená. Medailu jej však nikto nezoberie. Získať olympijské zlato je najviac, čo športovec môže dosiahnuť.
Odkedy trvá vaša spolupráca?
Po návrate z olympiády v Atlante 1996 som robil v Sielnici prípravný kemp a prišlo aj usmievavé 12-ročné dievča. Začínala so skeetom, ktorému sa dodnes venuje jej otec. Potom prešla na dvojitý trap, neskôr na trap. Ťaháme to spolu už štvrťstoročie.
Ako rýchlo ste zistili, že pracujete s výnimočnou strelkyňou?
Od začiatku bolo jasné, že má talent. Ako 16-ročná sa kvalifikovala na záverečné preteky Svetového pohára. O štyri roky už brala medailu v seniorskej kategórii na MS. Pridala dve olympijské striebra a hoci v Riu nesúťažila, vrátila sa skvelým spôsobom.
Srší z nej ľudskosť, človečina a výnimočný pokoj. Dokáže sa aj rozčúliť?
Na začiatku kariéry áno, teraz už menej. Dospela, pomohlo jej materstvo. Vie správne vyhodnotiť veci. Keď sa jej niečo nepodarí, nájde spôsob, ako si z toho zobrať ponaučenie.
Čo je pri streľbe dôležitejšie – hlava alebo fyzická kondícia?
Jednoznačne hlava. Streľba je náročná na mentálnu prípravu, na druhej strane, nedá sa praktizovať bez dostatočnej fyzickej prípravy. Kľúčové je sústredenie. Jeden terč od zavolania po zásah máte od 0,45 do 0,75 sekundy. Za ten čas musíte terč vyhodnotiť, zistiť smer a trafiť. Pokiaľ možno presne. Ide o bleskové reakčné časy, trestá sa každé zaváhanie.
Čiže ak netrafím do sekundy, holub je mimo?
Za sekundu je už aj na streche (úsmev).
Vie pretekár, akým smerom holub vyletí?
Vôbec. Na položke dostane 25 terčov, strieľa sa na piatich stanovištiach. Na každom dostane dvoch ľavých, dvoch pravých a jedného rovného. Poradie však nepozná. V tom prichádza zložitosť rozhodnutia.
Počas víkendu je na programe mix trap, Rehák Štefečeková sa predstaví vo dvojici s Erikom Vargom. Cinkne Slovensku ďalšia medaila?
Nikdy som pred súťažou nepovedal, že ideme na medailu. Neurobím to ani teraz. Obaja si musia oddýchnuť, po súťaži boli vyčerpaní. Na relax však nebude veľa času, o niekoľko hodín vstávame a čaká nás tréning.
Táto sezóna je pre vás posledná vo funkcii šéftrénera trapu. Povedie Rehák Štefečekovú na OH 2024 v Paríži iný tréner?
Štátnu reprezentáciu vediem od začiatku samostatnosti. Neodchádzam úplne. Ak bude naďalej záujem, rád pomôžem. Zuzka môže pokračovať v úspešnej kariére ešte niekoľko rokov. V Tokiu štartuje aj strelkyňa, ktorá má 50 na krku. Ak jej vydrží fyzické zdravie a pevná myseľ, môže naďalej zbierať medaily.
Vaším prvým väčším úspechom bol bronz Jozefa Gönciho v Atlante, historicky prvá medaila pre samostatné Slovensko. Posunula sa odvtedy slovenská streľba?
Žiaľ, nie veľmi. Stále nemáme vlastnú strelnicu. Taliani ich majú viac ako sto. Od roku 1996 sa menili vlády i funkcionári. Počúvali sme len prísľuby a nič sa nedeje. Naši strelci trénujú v nedostatočných podmienkach, napriek tomu dosahujú skvelé výsledky. Verím, že aj Zuzkin úspech pomôže k tomu a dočkáme sa dôstojného stánku pre streľbu. Predovšetkým ide o to, aby mala kde športovo vyrastať naša mládež.