Vtedy ešte len tínedžer Jakub Grigar (24) bol viac ako polovicu trate mužského singlkajaku na prvej priečke.
V závere skvelého vodnoslalomárskeho divadla však spravil dve neveľké chyby a nakoniec sa zosunul na piatu priečku.
„Treba sa z nich poučiť a pracovať na tom, aby sa v ďalších pretekoch nestali,“ vraví skromný Lipták pred budúcotýždňovou kvalifikáciou na Hrách v Tokiu.
Ako prebiehali posledné dni prípravy na Tokio?
Počas ostatných dvoch týždňov pred odchodom do Tokia sme mali poslednú možnosť poriadne zamakať. Zapracovali sme na kondícii, aby sme sa v Tokiu mohli čo najviac sústrediť na najazdenie vody.
Robili ste niektoré veci inak ako v minulosti, alebo ste išli podľa zaužívaného receptu?
Určite som robil veci inak ako v príprave na Rio, ale oproti poslednému roku sa toho veľa nezmenilo. Tvrdá práca, veľa koncentrácie a všetko okolo toho, aby sme čo najlepšie vyladili výkon na vode.
Čítajte viac Kedy vstúpia Slováci do olympijských bojov? Pozrite si ich program
V generálke na olympiádu ste vyhrali preteky Svetového pohára v Markkleebergu s veľkým náskokom 2,01 sekundy. To bol ten deň, keď všetko vyšlo na jednotku?
Pravdupovediac, ani nie. Nepovedal by som, že všetko šlo, ako malo. V jazde sa našlo veľa chýb, ale o tom je náš šport. Vyhrá ten, kto ich spraví menej.
Päť rokov ste čakali na pódiové umiestnenie vo Svetovom pohári. Je konkurencia v mužskom kajaku taká veľká?
Mužský kajak sa za posledných pár rokov posunul na úplne inú úroveň a je ťažké držať krok s najlepšími.
Aby človek vyhrával, musí obetovať veľa – či už je to v tréningu alebo v osobnom živote. Každý deň musíte makať na tom, aby bol váš výkon v súťažný deň čo najlepší.
Na olympiáde v Riu 2016 sa ukázalo, že vás dve chybičky stáli zlatú medailu. Vraciate sa k tomu niekedy?
Samozrejme, niekedy to človeka zamrzí. Teraz si už uvedomujem, že to mohlo dopadnúť aj oveľa horšie. Treba sa poučiť z chýb, ktoré som tam urobil a pracovať na tom, aby sa v ďalších pretekoch nestali.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Na druhom medzičase pretekov v Riu ste mali skoro sekundový náskok na lídra, v cieli ste nakoniec na bronz stratili 44 stotín. Necítili ste hnev?
Taký je náš šport. Voda sa nám pod loďou mení každú chvíľu a niekedy je ťažké na to reagovať. To, že v 19. bránke človek vedie, neznamená, že vyhrá. Časomer sa zastavuje až v cieli a na to treba myslieť.
Vtedy ste mali 19 rokov, teraz idete na preteky skúsenejší. Aj s väčšou radosťou?
Vtedy to bol pre mňa úplne iný zážitok. Predsa len – je to iné, keď človek zažíva olympiádu po prvý raz.
Teraz sa ale snažím čo najviac sústrediť na výkon a zabudnúť na to, že ide o olympiádu alebo Slovenský pohár. Sú to skrátka len ďalšie preteky, na ktorých treba ukázať dobrú jazdu.
Máte medailové ambície?
Nemyslím na to, ako to dopadne. Sám som sa naučil, že nie je dobré myslieť na výsledok. Budem spokojný, keď predvediem to, na čo mám. Potom už len budem sledovať, na aké miesto to vydá.
Čítajte viac Martikán predsa len odletel do Tokia. Pomôže výprave susedov
Aká je tamojšia voda? Prekvapila vás niečím?
Je to pre nás úplne nový kanál. Na začiatku ma prekvapovala každá druhá vlna. Pomaly však prichádzam na to, ako sa tu má jazdiť. Verím, že sa mi to podarí do pretekov ešte vyšperkovať.
Ako ste si zvykli na neobvyklé opatrenia v Tokiu?
V podstate to nie je nič zložité, keď si na to človek zvykne. Každodenné testovanie, respirátory na tvári a tak ďalej…
Všetky krajiny sú rozdelené na viaceré skupiny, ktoré sa medzi sebou nestretávajú. Môžeme ísť iba na kanál a späť do hotela, takže okrem cesty zabezpečeným autobusom nemáme žiadny kontakt s vonkajším svetom.
To neznie ako opis z dejiska olympijských hier. Nejdú vám tieto opatrenia na nervy?
Nie je to jednoduché, ale nie sme tu na výlete. Môžeme byť vďační za to, že sa nám sem podarilo dostať o pár dní skôr ako ostatným športovcom. A že nám vôbec Japonci umožnili trénovať.
Ísť sa vo voľný deň prejsť do parku by bolo síce pekné, ale keď sa človek nastaví na dané pravidlá, dá sa to zvládnuť.
Japonci sú známi presnosťou. Je to vidieť?
Samozrejme. Na každom kúte je niekto, kto dozerá na dodržiavanie pravidiel. Je obdivuhodné, akí sú disciplinovaní. Vedeli by sme sa od nich veľa naučiť.
A čo strava? Kanoistu Mateja Beňuša pobavila ryža v sáčku…
Je to v pohode. Koniec koncov je to pre nás len palivo. Ten, kto sa vie vynájsť, nakoniec dostane do žalúdka to, čo potrebuje.
Je ale škoda, že kvôli opatreniam nemôžeme vyskúšať žiadnu z tokijských reštaurácií. Keďže mám jedlo naozaj veľmi rád, toto je vec, ktorá mi na vonkajšom živote chýba asi najviac.
Čítajte viac Hry o starosti, nie radosti. Japonci nevylúčili ich zrušenie na poslednú chvíľu
Chýbať budú aj diváci. Čo na to hovoríte?
Určite to bude trochu smutnejšie. Pre športovcov by to nakoniec naozaj malo byť aj tak len o športových výkonoch. Musíme sa sústrediť na jazdu bez ohľadu na to, či príde 500 alebo 50-tisíc ľudí.
Na druhej strane – stále je to olympiáda, sleduje ju celý svet a človek sa chce ukázať, nie?
Keď si budúcu stredu sadnem na vodu, budem myslieť na to, aby som sa ukázal sám sebe. Chcel by som vidieť, že všetka tá práca a čas strávený na tréningu viedli k peknému výkonu. Tým by som mohol potešiť aj fanúšikov.