Prvýkrát v histórii sa pod piatimi kruhmi predstaví transsexuálna športovkyňa, ktorá bola ešte pred deviatimi rokmi muž.
Vzpieračka Laurel Hubbardová z Nového Zélandu si zmeria sily so ženami v kategórii nad 87 kilogramov. Pochopiteľne, podľa mnohých jej súperiek je jej účasť neférová.
Kedysi muž
Pred tromi rokmi to vyzeralo, že kvôli pretrhnutému väzu v lakti ukončí kariéru. V júni si však Hubbardová splnila veľký športový sen – 43-ročnú rodáčku z Aucklandu oficiálne nominovali do olympijského výberu. A tešiť sa môže aj z privilégia, že je historicky prvou transgender atlétkou, ktorá sa na hrách predstaví.
„Som vďačná za láskavú podporu, ktorú mi vyjadrilo toľko Novozélanďanov. Keď som si pred tromi rokmi na Hrách Commonwealthu zlomila ruku, myslela som si, že moja kariéra sa skončila. Ale vaša podpora a povzbudzovanie ma vyviedli z temnoty,“ poďakovala sa.
Ešte pred rokom 2012 jej fanúšikovia mohli fandiť v mužskej kategórii. Pod menom Gavin Hubbard, ktorý v juniorských kategóriách vytvoril mnoho národných rekordov. Následne zahájil proces zmeny pohlavia.
Pre porovnanie: ako junior vytvoril novozélandský rekord, keď v kombinácii trhu a nadhodu dostal nad hlavu rovných 300 kilogramov. Ako žena po štyridsiatke atakuje svojimi výkonmi v kombinácii 285 kilogramov.
Jej účasť v Tokiu podporila aj novozélandská vláda. „Laurel je členkou olympijského tímu Nového Zélandu. Sme na ňu hrdí, pretože sme hrdí na všetkých našich športovcov,“ uviedol vo vyhlásení tamojší minister športu Grant Robertson.
Hubbardová potrebovala okrem kvalifikačných pravidiel splniť aj tie pre transgender účastníkov. Jej hodnota testosterónu za posledných dvanásť mesiacov musela byť nižšia ako 10 nmol/l.
Nie všetci ale s účasťou transgender športovcov na súťažiach súhlasia. Mnohí vedci tvrdia, že títo ľudia môžu mať biologické výhody. Napríklad hustotu svalov či kostí. Zástancovia väčšej inklúzie v športe zasa vravia, že proces transformácie značne znižuje túto výhodu a doterajšie fyzické rozdiely medzi športovcami navyše ukazujú, že rovnaké podmienky pre všetkých aj tak neexistujú.
Diaľková bežkyňa Joanna Harperová kedysi tiež podstúpila zmenu pohlavia. Dnes radí americkému olympijskému výboru. „Deväť mesiacov po hormonálnej terapii som bežala o dvanásť percent pomalšie. To je rozdiel medzi mužskými športovcami a ženskými športovkyňami,“ obhajuje účasť transrodových ľudí v ženských súťažiach.
Avšak na otázku, či ide o spravodlivú súťaž, Harperová odpovedá neisto: „Absolútna odpoveď ešte nie je zrejmá. Potrebujeme oveľa viac údajov.“
Inklúzia vs. férovosť
Hoci Hubbardová vyhovela pravidlám Medzinárodného olympijského výboru, podľa mnohých súperiek je to aj tak nefér. Vzpieračka prežila prvých 35 rokov života ako muž. Práve to prekáža napríklad reprezentantkám z Austrálie, ktoré rozhodnutie o štarte Novozélanďanky v Tokiu ostro kritizujú.
Proti Hubbardovej sa postavila aj organizácia zastupujúca ženy v športe Save Women 'Sport Australasia. „Ide o chybnú politiku Medzinárodného olympijského výboru, ktorá umožnila účasť 43-ročného biologického muža, ktorý sa identifikuje ako žena, aby súťažil v ženskej kategórii,“ uviedla vo vyhlásení.
Za „zlý vtip“ označila toto rozhodnutie aj belgická vzpieračka Anna Vanbellinghenová.
„Každý, kto trénuje vzpieranie na vysokej úrovni, vie, že je to predovšetkým v kostiach. Táto konkrétna situácia je nespravodlivá pre šport i športovcov,“ hnevá sa. „Niektorí z nás tak prichádzajú o životné príležitosti – medailu alebo olympijskú nomináciu. Sme bezmocní,“ cituje jej slová britská stanica BBC.
Samotná Hubbardová dlhodobo čelí pobúreným reakciám. V roku 2018 jej chcela zamedziť v účasti na Hrách Commonwealthu Austrálska vzpieračská federácia. Novozélanďanka sa nakoniec kvôli zraneniu odhlásila.
O rok neskôr vzbudila negatívne reakcie jej výhra na pacifických hrách v Samoe, keď zdolala aj miestnu favoritku. Šéf tamojších vzpieračov vtedy uviedol, že povoliť účasť transgender športovcov na olympiáde je ako povoliť „doping“.