Súboje silných mužov a žien s činkami sa skončili v utorok, ale ešte dlho budú rezonovať vyjadrenia sklamaných olympionikov o dopujúcich medailistoch či škandál s diskvalifikáciou iránskeho vzpierača Behdada Salímíkordasiabího v záverečnej hmotnostnej kategórii nad 105 kg.
V Riu sa stalo pravidlom, že po vyhlasovaní víťazov zdolaní celkom otvorene hovorili o tom, že si počkajú na výsledky dodatočných antidopingových skúšok. Takí boli presvedčení o tom, že súperi neboli čistí. Vzieranie zápasí s neduhom už niekoľko rokov, napriek tomu sa nepriaznivé prípady objavujú so železnou pravidelnosťou. V Riu sa pre štátom riadený podvod nedostali na pódium ruskí borci, Kazachovia a Bielorusi mali tiež namále, ale napokon vyviazli iba so zákazom štartu na budúcoročnom svetovom šampionáte.
Nikoho neprekvapí, keď po OH 2016 začnú vyliezať na povrch zistenia o dopujúcich vzpieračoch. Už na OH 2012 v Londýne malo 20 zo 45 medailistov dopingovú minulosť a tušenia sa potvrdili, keď Medzinárodný olympijský výbor (MOV) nariadil tento rok opakovanú analýzu vzoriek dokonalejšími metódami. Z výsledkov vyplýva, že až 12 vzpieračských kovov z britskej metropoly by malo zmeniť majiteľa.
Vedenie Medzinárodnej vzpieračskej federácie (IWF) napriek tomu verí, že odvetvie zostane súčasťou olympijského programu aj po Tokiu 2020, kde už má istotu. „Myslím si, že vzpieranie vyvíja dostatočné úsilie, aby si udržalo miesto v programe. Trúfam si povedať, že žiaden šport nebojuje proti dopingu tak ak my,“ uviedol po skončení súťaží prezident IWF Tamás Aján a dodal: „Vzpieranie nie je iba o dopingu.“