Volejbalová Brazília tŕpla. V záverečnom zápase skupinovej fázy čelila Francúzsku. V prípade prehry i senzačnému vyradeniu. Favorit však kritickú situáciu zvládol. Zvíťazil 3:1 a jeho cesta Riom podľa očakávania pokračuje.
Prvý od Soulu 1988
Na radosť takmer 200-miliónového národa, ktorý volejbalových hrdinov stavia v rebríčku hneď za futbalových polobohov.
„Vážnosť stretnutia nemohla veru nechať chladným nikoho. Hráčov, funkcionárov ani fanúšikov. A napokon, ani nás rozhodcov. Priznávam, psychický tlak bol predsa len o čosi väčší ako zvyčajne,“ referuje z dejiska olympijských hier muž, ktorý na dramatické divadlo dohliadal z najvyššej pozície. Z rozhodcovského mostíka.
| Mokrého zápasy v Riu | |
|---|---|
| Poľsko – Rusko (2:3) | muži |
| Irán – Kuba (3:0) | muži |
| Poľsko – Egypt (3:0) | muži |
| Brazília – Francúzsko (3:1) | muži |
| USA – Holandsko (3:2) | ženy |
| Taliansko – Holandsko (0:3) | ženy |
| USA – Čína (3:1) | ženy |
Slovák Juraj Mokrý je jedným z dvadsiatich elitných arbitrov, ktorých Medzinárodná volejbalová federácia nominovala na olympiádu. V mimoriadne sledovanom zápase Brazília – Francúzsko dostal dôveru a šéfovia mu zverili pozíciu jedného z dvojice hlavných rozhodcov.
„Uvedomoval som si dôležitosť tohto stretnutia. Prehnanú nervozitu som nepociťoval, no koncentráciu som mal nastavenú na maximum,“ hovorí štyridsiatnik. Po Dušanovi Prieložnom, Vladimírovi Kovalíkovi a Karolovi Dittingerovi je len štvrtým slovenským volejbalovým rozhodcom, ktorý štartuje pod piatimi kruhmi. Zároveň prvým po 28 rokoch – od Soulu 1988.
Mokrý je na olympiáde v permanencii každý deň. Veľa času strávi cestovaním, ale aj na stretnutiach a najmä v hale. Napokon, hlavným rozhodcom už bol v siedmich zápasoch – štyroch mužských, troch ženských. „Oficiálne hodnotenie síce ešte nemám, no na svoju prácu zatiaľ počúvam len pozitívne ohlasy,“ tvrdí.
Čistejšie, bezpečnejšie
Mokrého nominácia na vrchol športového roka neprekvapuje. Opiera sa o bohaté skúsenosti, za sebou už má viacero svetových podujatí – vrátane majstrovstiev Európy, svetového šampionátu, Svetovej ligy či Svetového pohára.
„Olympiáda je však vrcholom kariéry pre každého športovca. I rozhodcu. Hoci som si takýto cieľ nikdy nedával, veľmi ma teší, som dostal šancu a môžem Slovensko reprezentovať v Riu,“ hovorí.
Ako na neho dejisko olympiády zapôsobilo?
„Nakoľko som bol v Riu pred rokom na finále Svetovej ligy, môžem to porovnať. Organizátori veru odviedli kus práce. Veľa stavieb zrekonštruovali, vybudovali, je tu relatívne čisto,“ chváli Brazílčanov.
„Na bezpečnosť dohliada niekoľko desiatok tisíc policajtov a vojakov, čiže je tu aj o niečo bezpečnejšie. Riu držím palce. Verím, že po skončení olympiády a paralympiády zostane mesto v takomto stave čo najdlhšie,“ dodáva niekoľkonásobný najlepší slovenský rozhodca roka.
Program športovcov si vie zrejme väčšina fanúšikov poľahky predstaviť – tréningy sa striedajú s regeneráciou, mentálnou prípravou. Ako však trávi čas medzi zápasmi rozhodca?
„Je to veru náročné. Každý deň máme aspoň jeden duel – v úlohe prvého, druhého, prípadne challengového či rezervného rozhodcu. Okrem toho chodíme na množstvo stretnutí, analyzujeme jednotlivé zápasy. K dispozícii máme aj športového psychológa zo Švajčiarska,“ popisuje Mokrý svoj harmonogram.
Kontinentálna neutralita
Veľa času na relax či spoznávanie okolia mu nezostáva. „Zatiaľ sa mi nedarí pozrieť sa na iné športoviská. Navštívil som aspoň Slovenský dom a samozrejme arénu plážového volejbalu. Je v blízkosti nášho hotela na slávnej pláži Copacabana,“ vraví muž ovládajúci šesť cudzích jazykov.
V noci zo stredy na štvrtok bol súčasťou ďalšieho zápasu. Vo štvrťfinále medzi Talianskom a Iránom dostal príležitosť v pozícii druhého rozhodcu. Mokrý verí, že nebude pre neho posledný.
„Sme tu dvadsiati a šancu na prebojovanie sa do záverečnej fázy má každý. Ak by sa mi to podarilo, bola by to fantázia. Akýsi bonus navyše,“ myslí si.
Trúfa si trebárs aj na finále?
„Úprimne, takú poctu by som doprial každému z nás. O nominácii však rozhoduje viacero faktorov. Samozrejme, ide najmä o výkony. V záverečnej fáze však organizátori zohľadňujú aj tzv. kontinentálnu neutralitu. To znamená: ak hrajú tímy z dvoch rôznych kontinentov, rozhodcovia by mali byť z iného. Mnohokrát sa stane, že najlepší arbitri sú práve z krajín, ktoré sú vo finále. A vtedy prichádzajú o šancu byť jeho súčasťou,“ vysvetľuje Mokrý.
To však nie je jeho prípad. Pre slovenských volejbalistov bola účasť v Riu na míle vzdialeným cieľom. Dobré meno tak robí svojej krajine pod vysokou sieťou aspoň špičkový rozhodca.