Tridsaťštyriročný rodák z Komárna má za sebou piatu olympiádu, premiérovo štartoval už v roku 2000 v austrálskom Sydney. O štyri roky neskôr bol členom bronzového štvorkajaka, v Pekingu 2008 v rovnakej disciplíne získal striebro.
Nechýbal ani v Londýne 2012 – slovenská K4 skončila šiesta. V Riu si vybojoval striebro po boku Juraja Tarra, Denisa Myšáka a Tibora Linku. Teraz sa mu dostalo špeciálnej cti.
"Skladal som už sľub aj iné veci. Maximálne si cením, že môžem byť vlajkonosičom. Je to pre mňa naozaj veľká pocta. Akási čerešnička na torte, pretože táto olympiáda bola pre mňa fantastická. Dosiahli sme úspech a navyše budem vlajkonosič na záverečnom ceremoniáli. Myslím si, že na to do konca života nezabudnem,“ povedal Erik Vlček pre agentúru SITA a doplnil:
"Chlapci mi isto nebudú závidieť, nie sme také typy. Bude to v poriadku.“ Vlajkonosičkou slovenskej výpravy pri otvorení OH 2016 bola športová strelkyňa Danka Barteková, ktorá ako členka MOV v sobotu práve aj Vlčekovi odovzdala striebornú medailu.
Štvorkajak sa tešil z bábovky i halušiek
Slovenský strieborný štvorkajak z Hier XXXI. olympiády v brazílskom Riu de Janeiro má za sebou hektickú sobotu. Kým predpoludním miestneho času sa plne sústredili na svoj športový výkon a medailovú jazdu v A-finále, odvtedy sa na ďalších približne osem hodín takmer nezastavili.
"Síce už prešiel od medailového finále nejaký čas, no stihli sme toho veľmi málo. Museli sme totiž pobaliť lode, pričom sme zistili, že mne a Tiborovi Linkovi zmizli pádla. Hľadali sme ich takmer hodinu, ale potom sme zistili, že omylom ich zbalil nemecký tréner. Stále ich však nemáme,“ prezradil pre agentúru SITA tridsaťsedemročný rodák z Komárna Tarr.
Ak si aj našiel nejaký voľný čas, venoval ho jedinej možnej činnosti: "V každom okamihu som odpisoval na gratulácie. Ešte ma čakajú všetky esemesky.“
Skúsenejšiu polovicu posádky tvorí okrem Juraja Tarra aj Erik Vlček, podľa ktorého si mladšia dvojica Tibor Linka a Denis Myšák ešte neuvedomuje, čo dosiahla.
“Ubehlo len pár hodín a chlapci sa z toho veľmi tešia, no ešte vôbec netušia, čo všetko prináša byť medailista na olympijských hrách,“ pokračoval pre SITA tridsaťštyriročný Vlček a k zmiznutým pádlam doplnil: "Chlapci si už mysleli, že im nadobro zmizli a boli nešťastní. Omylom ich však vzdali Nemci.“
Vlček už má na rozdiel od Tarra vybavené všetky povinnosti, čo sa týka odpisovania na gratulácie. "Strávil som tým približne dve hodiny. Nerátal som, koľko som dostal správ, ale telefónu to dalo poriadne zabrať. Ja to už mám za sebou, no Ďuri nestíhal odpisovať, keďže hľadal pádlo. Ja som medzitým odpovedal,“ prezradil Vlček.
K prípadu stratených pádiel sa vyjadril aj tréner posádky Peter Likér: "Nechápem, že Nemcom nebolo čudné, že miesto štyroch majú až šesť pádiel.“
Mladík Tibor Linka v sobotu večer priznal, že mu stále poriadne nedochádza, čo sa mu podarilo dosiahnuť. "Ešte to pár dní potrvá. Nie je to každodenná záležitosť. Po finále sme to mali dosť divoké. Hneď, ako sme doslova ‚povypadávali‘ z lode, tak sme si splnili všetky povinnosti a medzitým mne aj Ďurovi zmizli pádla. Stále sme ich nenašli, ale už sa Nemci ozvali, že ich majú so sebou,“ povedal pre SITA Šamorínčan Linka.
Premiérovú účasť na olympiáde má za sebou okrem Linku aj 20-ročný benjamín posádky Denis Myšák. "Stále sú to úžasné pocity. Rovnako intenzívne, ako keď bolo pár minút po finále,“ prezradil. Všetci členovia štvorkajaka počas soboty nemali veľa času na to, aby sa dobre najedli. Juraj Tarr priznal, že aj to môže byť dôvod toho, prečo ho trochu pobolievala hlava. "Pomaly na mňa prichádza únava z toho všetkého. Chcel som si od finále aj trochu oddýchnuť, ale zatiaľ na to nebol priestor,“ povedal.
Úspešná posádka K4 v sobotu večer brazílskeho času absolvovala tradičné slávnostné prijatie v Slovenskom dome, na privítanie dostali špeciálnu bábovku a po chvíli konečne zasadli za stôl. Unisono potvrdili, že najradšej by si dali bryndzové halušky.