Nebolo to síce zlato, ale aj striebro má vo finále olympijských pretekov obrovskú hodnotu. Aj preto si všetci štyria reprezentanti SR, úradujúci majstri sveta aj Európy, náramne užívali pocity olympijských medailistov. "Je to fantastické. Bolo to extrémne náročné, sme tu veľmi dlho a udržať koncentráciu bolo ťažké. Minúty pred štartom sa vliekli, čakanie je možno horšie ako preteky. Keď človek príde do cieľa a vidí, že získal medailu, tak všetko z neho opadne a môže si z plného hrdla zakričať, že to dokázal,“ znela prvá reakcia skúseného Erika Vlčeka, pre ktorého je striebro z Ria už tretia olympijská medaila. Všetky získal ako člen štvorkajaka – v Aténach 2004 bronzovú a o štyri roky neskôr v Pekingu striebornú.
Pekinské striebro má aj Juraj Tarr, ďalší skúsený harcovník. "Po prejazde cieľom som cítil obrovskú radosť. Trochu som sa obával, mal som totiž pred sebou Londýn 2012, v ktorom sa to tiež začalo 8. miestom v K2 a skončilo šiestou pozíciou pre K4. Nikto však nechcel dopustiť, že by sa to opakovalo,“ prezradil 37-ročný rodák z Komárna a pokračoval: "Pred finále sme si povedali, že keď sa budeme držať Nemcov, tak to bude dobré. Aj sme to tak urobili, no neskôr nám trochu odskočili. Vedeli sme, že keď sme tam, bude to na medailu. Na päťstovke som sa jedným očkom pozrel na súperov, Česi mali špičku na mojej úrovni. Vedel som, že pôjdu do finišu, no v ňom sme aj my dobrí. Sústredili sme sa na seba, nie na ostatných. Toto striebro je asi môj najväčší úspech. Každým rokom je kanoistika náročnejšia, pribúdajú totiž veľmi kvalitní súperi. Z toľkej radosti po medaile sme sa aj vykúpali.“ Juraj Tarr hneď po striebre potvrdil, že rád by zostal členom K4 až do OH 2020 v Tokiu.
Ďalší dvaja členovia úspešnej posádky sú mladíci. Tibor Linka sa po striebornom olympijskom predstavení tiež veľmi tešil. "Nie často sa stáva, že v takomto veku na olympiáde sa dosiahne medailu. Máme z toho radosť a môžeme za to poďakovať starším členom našej posádky. Dúfajme, že ešte zopár rokov nám zdravie poslúži a budeme môcť bojovať o cenné kovy na takýchto veľkých podujatiach. Pocity v cieli boli veľmi silné. Je to niečo úžasné, nezažíva sa to každý deň. Isto nám ešte chvíľu potrvá, kým to celé spracujeme a pochopíme,“ priznal 21-ročný Šamorínčan.
Ešte o rok menej ako Linka ma Denis Myšák, ktorý po medailovom ceremoniáli prišiel do mixzóny ako posledný člen slovenskej posádky. Musel totiž podstúpiť antidopingovú kontrolu. "Prvé pocity v cieli boli úžasné, potom nás Ďuro Tarr trochu schladil, skoro som sa utopil,“ poznamenal s úsmevom. "Naša jazda bola veľmi dobrá, žiadne chyby sme neurobili. Dúfal som, že sa udržíme s Nemcami a potrápime ich až do záveru. Musím však priznať, že dnes boli lepší. Na päťstovke nám odskočili a potom si udržali náskok,“ dodal Myšák.
Sobotňajšie striebro z rýchlostnej kanoistiky je pre Slovensko už štvrtá medaila na OH 2016. Kov rovnakej hodnoty získal vo vodnom slalome v C1 Matej Beňuš, zlato si vybojoval chodec Matej Tóth na 50 km či deblkanoisti Ladislav a Peter Škantorovci rovnako ako Beňuš ma divokej vode.