Usain Bolt sa rozlúčil s olympijskými hrami v Riu de Janeiro a s vysokou pravdepodobnosťou aj hrami nadobro. O štyri roky v Tokiu už nebude. Čo by tam robil? Už nikomu nemusí nič dokazovať. V Riu skompletizoval tri zlaté hetriky: na ostro sledovanej stovke, obľúbenej dvojstovke a napokon aj ako finišujúci člen jamajskej štafety.
S deviatimi zlatými medailami dostihol lídrov historického atletického rebríčka Carla Lewisa a Paava Nurmiho a stal sa definitívne legendou. Jamajský blesk bude od nedeľu tridsiatnikom a po triumfe na 200 m pripustil, že starne, keď nebol schopný atakovať svoj svetový rekord. Predtým viackrát naznačil, že o rok ešte pôjde na majstrovstvá sveta do Londýna a potom dá zbohom vrcholovej atletike. Teda aspoň zatiaľ by to tak malo byť…
„Som najväčší. Všetko, čo som chcel, sa mi splnilo. Môžem spokojne a hrdo odísť,“ hlásil Bolt do kamier ako na požiadanie a k tomu pridal tradičné víťazné typy grimás. Potom si zobul svoje zlaté tretry, objal sa s kolegami z víťaznej štafety a vyzval Jamajčanov na veľkú párty. Posledné víťazné kolo Bolta sprevádzali tóny jeho obľúbenej skladby „Jammin“ od Boba Marleyho. Ľudia vstali a zabávali sa. Užívali si to maximálne. Tušili, že ďalšia víťazná repríza už nepríde. Minimálne nie pod vlajkou s piatimi farebnými kruhmi.
„Áno, toto bolo naposledy, páni,“ potvrdil Bolt, že so štartom na svojich piatych Hrách nepočíta. Z olympiád, ktoré zažil, neohromil svet len na prvých v Aténach 2004. Zranenie vtedy osemnásťročnému mladíkovi znemožnilo očakávaný postup z rozbehov na 200 metrov. Jeho ďalších deväť štartov pod piatimi kruhmi sa skončilo jeho triumfom, štyrikrát vo svetovom rekorde.
„Olympiáda mi bude chýbať, pretože toto je to najväčšie javisko. Nebudú mi chýbať tieto rozhovory, tých som dal za ten čas tak 500. Ale rozhodne sa mi bude cnieť za publikom, energiou z neho a skrátka súťaženie,“ povedal Bolt.
Bolt začiatkom júla nečakane vystrašil svojich priaznivcov. Pre zranenie zadného stehenného svalu musel nedobrovoľne odstúpiť z jamajského šampionátu a vynechal časť prípravy. Nemal veľa konfrontácií s najväčšími súpermi, ale ukázalo sa, že sa nemusí obávať. V Riu síce nebežal závratne rýchlo, ale dosť na to, aby svoje medailové impérium rozšíril na číslo 9. Na Olympijskom štadióne sa predstavil v dovedna siedmich behoch a ani raz neprehral, hoci jeho vypustené závery v rozbehoch či semifinále sa už stali legendárnymi. Šprintérsky analytik BBC a bývalý svetový rekordér Michael Johnson po finále na 200 m adresu Bolta povedal:
„Zvyšok štartovného poľa nevedel odpovedať na to, čo vyzeralo ako únava v jeho podaní. Obzeral sa po svojich súperoch, ktorí ho mali naháňať, ale neboli tam. Toto je Boltova pečať výkonnosti, ktorá patrí do histórie atletiky. On je tým modelom či vzorom, podľa ktorého sa budú posudzovať šprintéri v budúcnosti. Ľudia ich budú neustále konfrontovať s tým, čo nám tu predvádzal Bolt počas svojej jedinečnej éry.“
„Usain toho urobil pre svetový šprint tak veľa, že je to ťažké vysvetliť. Azda postačí jedno slovo – legenda,“ naznačil Boltov ešte o štyri roky starší krajan a zlatý medailista zo štafety Asafa Powell. „Deväť zlatých medailí? To je ťažké si len predstaviť, nieto ešte o ne bojovať. On ich však má. Veľký šprintér,“ povedal o Boltovi Američan Tyson Gay, svojho času jeho hlavný vyzývateľ.
Štatistici vyrátali, že všetky Boltove predstavenia na olympijských hrách od prvého zlatého hetriku v Pekingu 2008 až po ten posledný v Riu de Janeiro 2016 trvali približne 325 sekúnd berúc do úvahy približne 9-sekundovú porciu v každej zo štafiet. To je dokopy menej ako päť a pol minúty. Tých päť a pol minúty však zmenilo svetovú atletiku a v budúcnosti bude jej fanúšikom zjavne chýbať.
„Musí naozaj odísť, keď je stále najlepší? Ak to naozaj urobí, tak tu zostane otázka na zamyslenie: aký bude svetový šprint bez Bolta,“ pýta sa AP. Bolt si predsa len necháva otvorené dvierka: „Uvidí sa na budúci rok po svetovom šampionáte v Londýne. Môj tréner ovláda spôsob, ako ma o niečom presvedčiť.“
Gatlin: Rio ma navnadilo
Olympijské hry v Riu de Janeiro mali pre Justina Gatlina skôr trpkú než sladkú príchuť. Americký veterán, ktorý mal byť „dvojkou“ za Boltom v šprintérskych behoch, papierové predpoklady naplnil ani nie na tretinu. Na stovke síce finišoval druhý za Boltom, ale na 200 m ani nebol vo finále na 4× 100 m americkú štafetu diskvalifikovali z bronzovej priečky práve pre to, že Gatlin prevzal kolík od Mika Rodgersa o čosi skôr, ako mal. Keď k tomu prirátame bučanie divákov na adresu viacnásobného dopingového hriešnika Gatlina a pokročilý vek 34 rokov, zdalo sa, že je najvyšší čas na ukončenie kariéry. Američan však uvažuje inak.
„Nikdy som nikomu nepovedal, že končím a toto sú moje posledné olympijské hry. Práve tieto hry v Riu ma navnadili, aby som zostal hladný po tom, čo robím. Na budúci rok budú majstrovstvá sveta v Londýne, tak prečo nie. Mám 34. Ak si myslíte, že už nebežím tak rýchlo, odpoviem, že ako 35-ročný môžem byť ešte rýchlejší,“ cituje portál BBC trúfalca Gatlina. K nezdaru na svojom úseku štafety, keď na dráhu Olympijského štadióna vo finále vybiehal ako druhý, poznamenal: „Je to nočná mora, čo sa stalo. Máme za sebou tvrdú prácu s kolegami z tímu počas celého roka. A zrazu je všetko fuč.“
Gatlin prišiel do Brazílie ako stelesnenie dopingovej minulosti aj súčasnosti odvetvia. Dvakrát ho prichytili pri porušovaní pravidiel, napriek tomu naďalej súťaží, mohol štartovať aj na OH 2016 a zmariť Boltov útok na zlatý hetrik. Čas 9,89 s na 100 m však na radosť brazílskych divákov stačil len na druhé miesto a skompletizovanie medailovej zbierky z OH. K zlatu z Atén 2004 a bronzu z Londýna 2012 pridal striebro.