Viete vyjadriť pocity, ktoré v tejto emotívnej chvíli prežívate? Sú úžasné a ťažko sa mi popisujú. Samozrejme, únava je veľká, všetko to na mňa postupne dolieha. Niečo si ani neuvedomujem a eufória ešte určite prepukne. Ale keď som prešiel cieľom bol to fantastický pocit a užil som si ho. Teraz si všetko uvedomím, čo som dosiahol. Presnejšie, čo sme dosiahli, lebo toto nie je len môj výsledok. Je veľa ľudí, ktorí sa o tento úspech zaslúžili.
Čo v náročných pretekoch rozhodlo?
Určite rozhodli skúsenosti, hoci medzi štartujúcimi boli aj iní skúsení borci. A možno rozhodlo aj to, že som sa necítil úplne dobre, nepúšťal som sa do nijakých extrémnych zrýchlení, ale stále som išiel svoje tempo. Nebol som schopný bojovať so súpermi v ich nástupoch, ale bol som schopný ísť si svoje. A v závere ešte bojovať, vystupňovať tempo.
Pôsobil iste uvoľnene. Ako ste pozbierali posledné zvyšky síl?
Ľudia okolo okruhu ma natoľko vyburcovali, že vošla do mňa v závere odrazu obrovská energia. Ešte niekoľko minút predtým som si nemyslel, že mám energiu na zrýchlenie, modlil som sa, aby som preteky dokončil. Asi nakoniec rozhodli fanúšikovia, ich podpora a sila, ktorú mi neustále vlievali.
Podmienky neboli idálne, vládla veľká horúčava. Ako ste sa s ňou vyrovnávali?
Trasa nebola problémová, ale teplo mi robilo problémy. Z tohto pohľadu to boli určite jedny z najťažích pretekov. Prehrieval som sa už od dvadsiateho kilometra. Potreboval som sa neustále ochladzovať, boli chvíle, keď som sa už nevedel dočkať, kedy prídem k ďalšej osviežovačke, keď sa budem môcť zasa obliať vodou, schladiť. Najmä ruky mi úplne tŕpli. Vďačím svojim skúsenostiam, ktoré som nazbieral za dvadsať rokov. A tiež mnohým ľuďom, ktorí zanechali vo mne kus seba, pomohli mi.
Kedy ste si boli istý, že už vám zlato neunikne?
Asi desať metrov za cieľom… (smiech). Ešte na poslednej otočke som si nebol istý. Až keď som mal v rukách vlajku, potom som sa obzrel a videl som, že už to je moje.
Na čo ste mysleli, keď ste prichádzali ako víťaz do cieľa?
Na svojich najbližších, tých, ktorí si zaslúžia zlato rovnako ako ja. Ja som to len teraz odšliapal, ale oni ma podporujú celý život. A myslel som aj na tých, čo už nie sú medzi nami. Som rád, že som si mohol finiš vychutnať, mal som toho síce plné zuby, ale posledných sto metrov to nebol nijaký zdrvujúci finiš. Bolo to krásne.
Bola to vaša najťažšia päťdesiatka z desiatich, ktoré ste absolvovali?
Jedna z najťažších, možno druhá najťažšia. Horšia bola len päťdesiatka v Berlíne, to bolo trápenie. Aj táto bola náročná, ale napokon z toho bolo neskutočné šťastie.
Je to doteraz najviac, čo ste v živote dosiahli?
Ak hovoríme o športe, tak potom úplne jednoznačne. Keď vyhráte olympijské hry, je to niečo neuveriteľné, dosiahol som teraz športovú nesmrteľnosť, nič viac nemôžem získať. Sú však aj životné situácie, ktoré sú pre mňa dôležitejšie ako šport.
Čo napríklad?
Narodenie mojich dcér alebo iné zážitky s nimi. To je vždy viac. Už sa nemôžem dočkať, kým ich zasa objímem. Športový úspech je len prostriedok, aby sme boli šťastní a spokojní.