Úradujúci majster sveta z Pekingu 2015 Tóth si v piatkových mimoriadne dramatických a náročných pretekoch v horúcom počasí najlepšie rozložil sily, keď približne 2 km pred koncom dostihol dovtedy vedúceho Austrálčana Jareda Tallenta a rozhodujúcim spôsobom sa mu vzdialil. Tallent, ktorý obhajoval zlato z Londýna 2012, bral s odstupom 18 sekúnd striebro. Bronz patrí Japoncovi Hirookimu Araiovi. Zaostal o 26 sekúnd.
„V posledných metroch som myslel na najbližších, ktorí si toto zlato zaslúžia rovnako ako ja. Ja som to len odšliapal, ale oni ma podporujú celý život. Myslel som aj na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Bolo to úžasné. V závere som si to už vychutnal a som rád, že som mal takú možnosť a nebol to úplne zdrvujúci finiš. Mal som toho už dosť, ale bolo to krásne a posledných sto metrov som si užil. Že to môže byť zlato, som mal prvýkrát pocit desať metrov za cieľom (smiech). Aj na poslednej otočke som mal síce náskok, ale nebol som si istý víťazstvom. Až keď som si vzal vlajku a obzrel sa, tak som zistil, že to už nepustím,“ povedal Matej Tóth pre slovenské médiá v Riu de Janeiro.
Jeho tréner Matej Spišiak skonštatoval: "Je to úžasná vec. Splnili sa mi všetky sny a aj sny ľudí okolo, celej generácie aj všetkých generácií chodcov. Matej predviedol fantastický výkon, bol to majstrovský kúsok. Celé preteky som vnímal veľmi pokojne. Neplašili sme sa pri únikoch Diniza či Tallenta, aj keď ten už bol na hrane. Stále sme verili, že to bolo prepísknuté a Maťo to ma krásne všetko spočítané. A ten záver… Vyhrať olympiádu je nádherné.
Tridsaťtriročný člen VŠC Dukla Banská Bystrica a zverenec Mateja Spišiaka Tóth vybojoval pre Slovensko v ére samostatnosti prvú medailu z atletiky na olympijských hrách a celkovo tretiu na Hrách XXXI. olympiády v Riu de Janeiro. Slováci aktuálne majú bilanciu 2–1–0.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Je to zároveň 32. cenný kov a 11. zlato (11–12–9) pre športovcov SR v súčte letných a zimných hier od roku 1994, keď malo samostatné Slovensko na ZOH v Lillehammeri premiéru pod olympijskými kruhmi. Matej Tóth nadviazal na iného chodca Jozefa Pribilinca, ktorý ešte ako člen reprezentácie Československa vybojoval v roku 1988 na OH v Soule zlato na 20 km.
„Maťo to zvládol fantasticky. Vedel som, že na úvod sa nebude hnať dopredu a zvolí inú taktiku ako vlani na majstrovstvách sveta. Nechal ísť Diniza, nech sa vyblázni, a takticky si počkal na svoju chvíľu. Fantázia, ako sa v závere doťahoval. Po 45. km som už začal veriť, že už to nepustí. Opadla z neho únava a bol v eufórii. Dá sa to porovnať s Pribilincom a jeho zlatou medailou zo Soulu na 20 km. Päťdesiatka je však predsa len kráľovská disciplína. Maťo je najlepší chodec v histórii Slovenska,“ uviedol v reakcii na zlato M. Tótha Pavol Blažek, zlatý medailista z ME 1990 v Splite na 20 km, pre agentúru SITA.
„Bola to dráma až do konca. Panovala obrovská horúčava, ale Maťo to zvládol fantasticky. Bolo treba mať veľa síl, ale aj takticky to odhadnúť. Preteky sa lámali okolo 30. km, kde kríza postihla Francúza Diniza, ale Maťo stále vyčkával. Náš reprezentant to výborne odhadol a v závere udrel. Matej ukázal niečo, čo celá generácia atlétov pred ním nedokázala. Je majster sveta aj olympijský víťaz, čiže už aj legenda,“ uviedol šéftréner Slovenského atletického zväzu Martin Pupiš pre RTVS.
Na štarte najdlhšej vytrvaleckej atletickej disciplíny Hier XXXI. olympiády bol rekordný počet 80 chodcov. Už 38-ročný svetový rekordér Diniz sa vzdialil kompletnej konkurencii už na konci prvého kilometra. Odvtedy si sám režíroval preteky a pravidelne zvyšoval náskok pred 8-člennou skupinou, ktorú ťahal najmä Matej Tóth. Na desiatom kilometri mal Diniz k dobru 30 sekúnd, ale na 25. km už 1:40 min. Približne na 32. km však došlo k nečakanej zmene. Diniz sa z ničoho nič zastavil a zdalo sa, že ho ťaží veľký zdravotný problém. Vydýchal sa a približne po minúte sa pridal ku Kanaďanovi Evanovi Dunfeemu, ktorý v tom čase ušiel zo skupiny prenasledovateľov.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Približne 10–12 sekúnd za touto dvojicou pokračovala silná už len 6-členná skupina (Matej Tóth, Japonci Hirooki Arai, Takajuki Tanii, Austrálčan Jarred Tallent, Číňan Jü wej a Ír Robert Heffernan), z ktorej nedobrovoľne po diskvalifikácii musel odstúpiť Ekvádorčan Andrés Chocho. Diniz kráčal vedno s Dunfeem iba chvíľu, po dvoch-troch kilometroch začal zaostávať a pridal sa ku skupinke za ním s M. Tóthom. Na 36. km úplne vyčerpaný Francúz takmer skolaboval, ale po ľadovej sprche sa zdvihol a pokračoval. Podľa správ z trate od slovenského šéftrénera Martina Pupiša pre RTVS sa Tóth pred záverečnými desiatimi kilometrami cítil dobre a chystal sa zaútočiť. Na 40. km bol už únik Kanaďana Dunfeeho minulosťou a na čele sa ocitol favorizovaný Austrálčan Tallent. Štyri sekundy za ním pochodoval Arai a s odstupom 7 sekúnd Tóth a Dunfee.
Skúsený Tallent zvyšoval tempo a postupne sa výraznejšie odpútal od dvojice prenasledovateľov Tótha a Araia, o ďalších pár sekúnd za nimi pochodoval na 4. mieste Dunfee. Na 44. km Tóth zanechal Araia a vydal sa stíhať Tallenta. Na poslednom medzičase na 45. km mal austrálsky obhajca k dobru 22 sekúnd, ale Tóth sa nevzdával. Neuspokojil sa s už takmer istým striebrom a postupne začal sťahovať sekundy z náskoku lídra. Napokon sa slovenský reprezentant dočkal. Pri nástupe do posledného z 25 dvojkilometrových okruhov Tóth predstihol Tallenta a bez problémov sa mu vzdialil. Do cieľa dokráčal v pokojnom tempe so slovenskou vlajkou okolo pliec.
Z pôvodnej trojice Slovákov na trati olympijských pretekov zatiaľ je v cieli iba Tóth. Debutant Martin Tišťan „neprežil“ ani úvodných 10 km a postihla ho diskvalifikácia pre nesprávny štýl chôdze. Tretí Slovák do partie Dušan Majdán bol po 25 km priebežne na 57. mieste s vyše 11-minútovým odstupom, ale až s dvoma návrhmi na diskvalifikáciu. Postupne sa však posúval vpred až na 26. miesto v cieli.
Vizitka Mateja Tótha
Matej Tóth
narodený: 10. februára 1983 v Nitre
výška a hmotnosť: 185 cm/70 kg
stav: ženatý, manželka Lenka, dcéry Emma (9), Nina (7)
bydlisko: Banská Bystrica
klub: VŠC Dukla Banská Bystrica
disciplíny: chôdza na 20 km a 50 km
osobné rekordy: 1:19:48 (20 km, Dudince 2014) a 3:34:38 (50 km, Dudince 2015)
doterajší tréneri: Peter Mečiar (1996 – 2002), Juraj Benčík (2002 – 2013), Matej Spišiak (2013 – doteraz)
Foto: SITA, Martin Medňanský
úspechy: 1. miesto na 50 km na OH 2016 v Riu de Janeiro, 1. miesto na 50 km na MS 2015 v Pekingu, 2. miesto na 50 km na ME 2014 v Zürichu, 5. miesto na 50 km na MS 2013 v Moskve, 5. miesto na 50 km na OH 2012 v Londýne, 1. miesto na 50 km vo Svetovom pohári 2010 v Chihuahue (Mex.), 10. miesto na 50 km na MS 2009 v Berlíne, 9. miesto na 20 km na MS 2009 v Berlíne, 6. miesto na 20 km na ME 2006 v Göteborgu, 6. miesto na 20 km na ME 2010 v Barcelone, 1. miesto na 20 km v Európskom pohári 2011 v Olhau, 2. miesto na 20 km v Európskom pohári 2015 v Murcii, 3. miesto v Európskom pohári 2013 v Dudinciach, 8. miesto na 10 000 m na MS 1999 do 17 rokov v Bydgoszczi
účasť na OH (4): 2004 – 32. na 20 km, 2008 – 26. na 20 km, 2012 – 5. na 50 km, 2016 – 1. na 50 km
chodecké vzory: Jozef Pribilinec a Robert Korzeniowski
športový cieľ: medaila z olympijských hier
športové krédo: Atletika mi nevzala nič, ale dala mi všetko, čím som.
obľúbené tréningové miesta: hrádza rieky Nitra, Livigno (Tal.), St. Moritz (Švaj.)
možné zamestnanie po skončení kariéry: športový novinár
iné: Atlét roka na Slovensku (2006, 2013, 2014, 2015), člen komisie športovcov IAAF (1. 1. 2014 – 31. 12. 2017)
