Foto: SITA/AP
Bola to mastenica od začiatku do konca
„Boli to strašne ťažké preteky. Také bolo aj more, aj súperi. Napálili to hneď na začiatku, čo nebýva zvykom. Dosť ma to rozhodilo, ale rátal som, že to bude rýchle. Nerátal som však, že to bude natoľko fyzické, že budú také kontakty. V treťom kole, poslednom, ma zavreli dvaja Taliani a dostal som bitku ako na školskom dvore, to ma dosť štve. Prikmotril som sa medzi nich, oni chceli plávať vedľa seba, tak som to schytal zľava-sprava,“ s úsmevom a nadhľadom vravel Richard Nagy, ktorý dokáže o svojom športe a pretekoch hovoriť šťavnato a pútavo.
Vtedy stratil kontakt s najlepšími. „Nebola to veľká strata, pár sekúnd, ale to je ako v cyklistike, keď vám ujde pelotón, ťažko sa dobieha. Dal som do toho všetko a som spokojný s výkonom, ale nie s tým, že mi ušla skupina a nevybojoval som lepší výsledok. Ale vytrápil som sa a zabojoval.“
Nagy dodáva, že to bol zaujímavý zážitok. V diaľkových pretekoch začína, predtým absolvoval len jedny v Portugalsku, v stredisku Fort Copabana na Hrách XXXI. olympiády získal najmä nové cenné skúsenosti. „Už aspoň viem, ako sa pláva naozaj. V porovnaní s Portugalskom to bolo tisíc a jedno. Tam to bolo viac o plávaní, teraz o tom, ako sa orientovať vo vlnách, v skupine. Keď ste sa dostali do stredu, tak vás nik nešetril. Aj ja som rozdal dosť úderov, nenechám sa predsa celý čas mlátiť. Padlo dosť žltých kariet, tuším troch plavcov diskvalifikovali. Bolo to dosť drsné, každý si musel robiť svoje miestečko a hľadať svoju cestu. Bola to od začiatku do konca mastenica.“
Domnieva sa, že modrín veľa mať nebude, ale zato škrabancov dosť. „A nechcete ani vedieť, kde,“ smial sa.
Rozhodli skúsenosti, ktoré nemá
Plávať vo vlnách Atlantiku bolo podstatne iné ako v bazéne. „Keď sme začínali, bolo more pokojné. Potom prichádzal príliv, takže hladina sa postupne zdvihla o meter. Posledné kolo bolo hopsavé a vtedy bolo potrebné najviac zabrať. Prví dvaja, Holanďan a Grék, boli z nás najskúsenejší. Obaja majú za sebou množstvo pretekov, takže sa dá povedať, že rozhodli skúsenosti, ktoré ja vôbec nemám. Možno o štyri roky budem na tom lepšie.“
O zradnosti súťaže a morských vĺn svedčí aj fakt, že austrálsky plavec Jarrod Poort, ktorý na začiatku druhej polovice trate s výrazným náskokom viedol, napokon obsadil až 20. miesto.
Foto: SITA, Martin Medňanský
„Ja som bol chvíľu aj prvý, čo si cením. Ale veľmi sa to menilo a striedalo. Ak by som sa udržal v balíku, bol by z toho výsledok možno okolo desiateho miesta. Platilo, čo som vravel pred štartom, že môžem byť prvý i posledný. Preteky boli príliš fyzické a nebolo to až natoľko o plávaní, čo bola moja nevýhoda. Už viem, v čom sa musím zlepšiť. Musím byť nemilosrdnejší aj k súperom, nedať sa,“ popisoval dramatickú súťaž, ktorá prilákala na breh pláže Copacabany množstvo divákov.
V pretekoch sa mohli plavci dvakrát občerstviť, približoval, ako taká situácia vo vlnách prebieha. „Rýchlo som otočil dolu hrdlom fľašu, prehltol som, čo sa dalo. Polovicu som vyvrátil, keď som sa vzápätí napil slanej vody. Nechýbala mi však energia, ale dôležité bolo nedostať cez hubu a nestratiť kontakt s vedúcou skupinou, čo sa mi stalo.“
Dvadsaťtriročný Nagy sa v pretekoch nalogal množstva slanej morskej vody, o ktorej kvalite sa popísalo veľa. „Vypil som jej asi tri litre. Uvidíme, ak ma tu teraz hospitalizujú s ťažkou otravou, tak voda bola asi zlá, ale zatiaľ sa cítim v pohode,“ nestrácal náladu necelú hodinu po skončení pretekov slovenský reprezentant.
Zároveň priznal, že v rámci regenerácie po súťaži asi bude musieť použiť na dezinfekciu aj trochu slovenskej slivovice. „Najmä však musím vypiť veľa-veľa vody, aby som vypláchol to, čo som teraz pohltal.“