"Je veľmi ťažké zvíťaziť, keď spadnete. Musíte sa pozbieraťF – zo zeme aj psychicky. V duchu som premýšlal nad tým, že sa nesmiem vzdať svojho sna. Mal som šťastie, že ten pád prišiel relatívne skoro po začiatku pretekov,” povedal reprezentant Veľkej Británie Mohamed Farah, ktorý v nedeľu v Riu ovládol beh na 10 000 metrov.
Rodák zo somálskeho hlavného mesta Mogadiša, ktorý sa na britské ostrovy presťahoval spolu s rodičmi keď mal osem rokov, začal veľmi dobre. Netlačil sa veľmi dopredu, svojich najväčších súperov si strážil pohľadom. Celý atletický svet však krátko na to stŕpol. Naskytol sa im nepríjemný pohľad. Farah spadol a zostal na zemi, no nie na dlho – rýchlo sa pozbieral a dobiehal stratu. Mal silnú motiváciu.
"Nemohol som sa vzdať. Nemôžem Rhiannu (Farahova nevlastná dcéra, pozn.) sklamať. Vždy som to chcel dokázať najmä pre ňu. Moje dvojičky majú doma dve zlaté z Londýna a túto som sľúbil jej. To bolo mojím motorom,” priznal dojatý Farah pre BBC. V cieli si 33-ročný bežec ľahol na dráhu a plakal.
Do posledného kola vbiehal ako líder Keňan Paul Kipngetich Tanui. Tristo metrov pred cieľom ho však Farah predbehol a svoje víťazstvo napriek útokom súpera uhájil.
"Bolo to veľmi silné. Už pri páde ma zaliali rôzne myšlienky a emócie. Keď som prišiel do cieľa, celé to na mňa doľahlo. Všetka tá tvrdá práca, ktorú som do toho vložil, priniesla svoje ovocie v jednom okamihu. Šesť mesiacov som poriadne nevidel svoju rodinu. Stále som však veril vo svoje schopnosti a vyšlo to,” neubránil sa slzám po druhýkrát.
Farah sa stal prvým Britom s tromi zlatými olympijskými medailami. Toto číslo sa mu však máli. Rád by pod sochou Krista v stredu obhájil londýnske zlato aj na polovičnej trati. Ak sa mu to podarí vyrovná sa legendárnemu Fínovi Lassemu Virénovi, ktorý takto triumfoval v rokoch 1972 a 1976.
"Chcem, aby na mňa bola moja krajina hrdá. História pre mňa veľa znamená. Je to sen každého atléta. Mám tri zlaté a chýba mi ešte jedna pre môjho najmladšieho synčeka. Musím si oddýchnuť, zregenerovať sa a užiť si trochu času s rodinou. Som vo víťazení dobrý a užívam si ho,” dodal Farah.
Ešte lepšie si na tej istej trati počínala Almaz Ayanová. Tá v prvej finálovej atletickej disciplíne Hier roztrhala konkurenciu aj svetový rekord. Výkonom 29:17,45 min o takmer 15 sekúnd vylepšila 23 rokov staré maximum Čínanky Wang Ťün-sia a svoje osobné maximum stlačila o neuveriteľných 50 s.
"Je to splnený sen. Ani v mysli by mi nenapadlo, že sa môže naplniť takýmto spôsobom. Som užasnutá, po toľkej tvrdej drine som dosiahla najkrajšiu odmenu. Som nesmierne šťastná,” povedala pre BBC Etiópčanka, ktorá zvíťazaila pred striebornou Keňankou Vivianou Jepkemoiovou Cheruiyotovou a bronzovou krajankou Tiruneš Dibabovou.
Len 35 bodov chýbalo anglickej sedembojárke Jessice Ennisovej-Hillovej k obhajobe najcennejšieho kovu z Londýna 2012. Sympatická rodáčka zo Sheffieldu uvažuje aj nad koncom kariéry.
"V hlave mi víri mix myšlienok. Premýšlam aj nad tým, či budem pokračovať aj ďalej, alebo nie. Rozhodnutie však tak skoro nepadne, potrebujem voľno a oddych,” povedala 30-ročná sedembojárka. Na druhú priečku ju odsunula Nafissatou Thiamová z Belgicka, ktorá získala dovedna 6810 bodov.