Na OH 2000 v austrálskom Sydney si vychutnával krásne pocity po zisku bronzu v C1 ešte ako pretekár, o šestnásť rokov neskôr v brazílskom Riu de Janeiro sa mu do očí tisli slzy šťastia už ako trénerovi Mateja Beňuša.
"Sú to úžasné pocity. Každé preteky sú ťažké, najmä teraz, keď finále sa začína od nuly. Semifinále bolo extrémne vyrovnané. Vo finále Maťo štartoval vo výbornej pozícii a predviedol geniálnu jazdu. Som veľmi šťastný,“ povedal Minčík, 39-ročný rodák zo Spišskej Starej Vsi, a pokračoval: "Maťo dosiahol dobrý čas a vedel som, že bude jeden z tých lepších. Najdôležitejší súperi však ešte len boli na štarte. Ťažko sa odhadovalo, či to bude stačiť na medailu.“
Keď vo finále prišiel Beňuš do cieľa, Minčík bol nervózny. "Veril som však Maťovi, pretože zajazdil dobrý čas. Keď už mal istotu medaily, tak prišla obrovská úľava a šťastie. Aj niekoľko desiatok minút po medaile je veľmi skoro hovoriť o pocitoch. Je to niečo výnimočné,“ pokračoval.
V roku 2000 po zisku bronzu v Sydney skočil do vody so strieborným Michalom Martikánom, teraz sa radoval iba na brehu. "Vtedy to bola radosť z mojej práce, teraz som sa tešil z Maťa. Je tam síce aj kus mojej driny, ale celé je to o Maťovi. Som veľmi šťastný, že sa mu plnia sny,“ dodal Minčík.