Tridsaťjedenročný rodák z Lučenca si bezprostredne po finále ešte naplno neuvedomoval, čo dosiahol a čo mu prekazilo zisk cenného kovu.
"V prvom rade som veľmi rád, že som si vo finále mohol zmerať sily s najlepšími strelcami na svete. Teraz si ešte poriadne neuvedomujem, že ma od medaily delili iba dve desatiny. Asi to príde až večer, keď to zo mňa všetko opadne, potom ma to bude mrzieť. Teraz som veľmi rád, čo som dokázal. Je to veľmi pekný pocit skončiť štvrtý na olympiáde,“ zneli prvé slová zverenca trénera Tibora Kissa. "Skončil som tesne za medailou, nebyť dvoch desatín, mal by som v ruke niečo, čo by bolo odmenou za dlhé roky tvrdej práce. Myslím si, že s pretekmi môžem byť spokojný, nespravil som v nich žiadnu chybu, všetko mi vyšlo na výbornú,“ pokračoval Tužinský.
V sobotu sa snažil nemyslieť na to, že ho čaká olympijská súťaž, v ktorej skončil v Londýne 2012 na 15. mieste. "Chcel som zabojovať o popredné miesta a bral som to ako každý iný deň. Snažil som sa nemyslieť veľmi na preteky, aby som sa mentálne neunavil. Chcel som sa šetriť do súťaže, aby som v nej vládal pracovať s hlavou,“ prezradil. V kvalifikácii skončil na tretej pozícii, čo ho pred finále pasovalo do úlohu ašpiranta na medailu. Začínalo sa však strieľať odznova.
"Vo finále sú potrebné vysoké desiatky a zo začiatku mi to aj celkom šlo. Neskôr sa mi to rozbehlo po celom terči a snažil som sa to dať dokopy. Ale ani hlava mi už dobre nepracovala. Potreboval som jednu desiatku a bola by to medaila. Mrzí ma to. Finále sa vyvíjalo dobre, strieľal som ozaj vynikajúco. Možno mi chýbalo športové šťastie, aby z toho bola medaila. Dve desatiny, to je veľmi málo,“ dodal člen VŠC Dukla Banská Bystrica
Na strelnici v lokalite Deodoro sa Jurajovi Tužinskému strieľalo dobre. "Navyše tu boli vynikajúci fanúšikovia. Atmosféra bola super a páčilo sa mi, ako diváci povzbudzovali domáceho reprezentanta,“ poznamenal najlepší z Európanov v prvej mužskej streleckej súťaži na OH 2016. "To, že som najlepší Európan, mi medailu nedá. Je však fajn strieľať s najlepšími na svete,“ skonštatoval smutný, ale aj spokojný Slovák.
Cesta za štvrtým miestom viedla cez úspešnú kvalifikáciu. „V nej som na začiatku bojoval s prvou položkou, chcel som ísť na 120 percent a to ma stálo čas. Potom som sa musel ponáhľať. Vedel som však, že mi všetko sedí a nebude mi prekážať, ak trochu zrýchlim. Medzi kvalifikáciou a finále som si na chvíľku zapol telefón, prečítal nejaké gratulácie a absolvoval niekoľko krátkych telefonátov. Potom som telefón odložil a koncentroval sa na finále,“ informoval Juraj Tužinský. A čo ho čaká po sobotňajšom zisku "zemiakovej“ medaily v Riu? "Pôjdem si konečne poriadne pospať. Z postele vstanem asi až v nedeľu na obed,“ poznamenal s úsmevom.