Aj tak bude v Brazílii takmer dva týždne mobilizovať fyzické i psychické sily na svoju súťaž, ktorá bude až v piatok 19. augusta 2016 od 8.00 h miestneho času (13.00 h SELČ). Skúsený reprezentant si pri odchode pochvaľoval nie iba vydarenú vysokohorskú prípravu v talianskom Livigne, ale aj možnosť záverečného sústredenia v Juiz de Fora, ktoré je 200 km od Ria. Práve vydarený pobyt v Taliansku ho nabil pozitívnou energiou a chuťou pobiť sa v chodeckom maratóne so súpermi o medailovú pozíciu.
„Záverečnú vysokohorskú prípravu v Livigne sme poskladali podobne ako sme ju urobili minulý rok pred MS v Pekingu. Absolvovali sme podobné tréningy, v podobnej intenzite. Rozdiel na 40 km teste bol iba niekoľko sekúnd, niekde to dokonca bolo lepšie ako v Pekingu. Tempový tréning špeciálneho tempa bol o niekoľko sekúnd rýchlejší. Deň pred odchodom som si ešte urobil test na 25 kilometrov. Počas tejto skúšky som sa ubezpečil, že idem naozaj v podobných parametroch ako minulý rok,“ vysvetlil 33-ročný rodák z Nitry prameň svojho optimizmu, ktorý si pribalil do olympijskej batožiny.
„Som rád, že sme dostali do tohto štádia, lebo pred niekoľkými týždňami som ešte nebol presvedčený, že v Riu naozaj prídem do cieľa. Teraz už viem, že som dobre prichystaný. Zdravotne som fit. Idem sa pobiť o čo najlepší výsledok,“ konštatoval atlét Vojenského športového centra (VŠC) Dukla Banská Bystrica, ktorý sa na štart chodeckého maratónu postaví v pozícii úradujúceho majstra sveta v tejto disciplíne.
Matej Tóth pri rozlúčke v Bratislave sa dotkol aj témy, ktorá dlhé mesiace neopúšťa svetové a európske média. Je ňou absencia ruských atlétov na OH v Riu. „My, atlétí, sme si ich neúčasť vyskúšali už minulý rok na svetovom šampionáte v Pekingu. Preteky ukázali, že aj bez Rusov bolo adeptov na medailu aj v mojej disciplíne viac. Samozrejme, nie je ideálne riešenie, že Rusi nebudú v Riu súťažiť. Ale niečo sa s tým už muselo robiť,“ tvrdil Matej Tóth a ďalej pokračoval: " Ruskí atléti mali dva roky na to, aby sa vyrovnali s dopingom. Aby začali s ním bojovať. Žiaľ, nepodarilo sa im to. Objektívne povedané nie sú v tom stave, aby zaručili svoju nevinu. ich antidopingové previnenie bolo veľmi časté. Celá ruská špička nám potom neskôr posunie poradie. Po štyroch rokoch sme sa zasa posúvali v poradí na OH 2012 v Londýne. Bez Rusov to bude menšie riziko, že sa to bude opakovať aj po Riu. Z tohto hľadiska ich absenciu vnímam pozitívne. Na druhej strane pevne verím, že čoskoro sa Rusi do sveta veľkej atletiky vrátia. Dúfam, že dosiahnu úroveň antidopingového programu, ktorý bude porovnateľný s inými krajinami."
Piaty chodec na 50 km z OH 2012 v Londýne sa po príchode do Brazílie zameria najmä na aklimatizáciu. „Predovšetkým si musím zvyknúť na časový posun. Je to päť hodín smerom na západ, čo mne osobne viac vyhovuje, S tým nemám problém. Viac som sa obával minulý rok časového posunu na východ. A tiež budem robiť vylaďovacie tréningy. Kratšie tréningy zamerané na špeciálne tempo. V Juiz de Fora pôjdem testovací tréning. Ale silou mocou už nechcem tlačiť na rýchlosť. Skôr to bude o dobrom pocite. Bude to skúška tempa v takom duchu, že vypnem stopky a poviem si, že takto to bude aj na pretekoch. Takto to bude na 25. km a som rád, že mám ešte silu a energiu na ďalších 25 km,“ priblížil Matej Tóth svoj každodenný program v predolympijskom kempe 200 km od Ria de Janeiro. Prvý raz si jeho dejisko vyskúšal minulý rok, kedy sa prvýkrát prešiel aj po okruhu, na ktorom 19. augusta bude bojovať o medaily. V čom bude tento okruh náročný?
„Neriešim to, čo bude na olympijskej trati ťažké a náročné. Neberiem, to z tejto stránky. Na chodeckú súťaž na 50 km sa pozerám s optimizmom. Je to veľmi pekný okruh. Vedie krásnou scenériou, po pláži, po nábreží, je v peknom prostredí. Nevýhoda je, že tam nie sú stromy, nie je tam chládok, môže fúkať vietor, je to otvorený priestor… Všetci budeme mať rovnaké podmienky. Nie sú hlásené horúčavy nad tridsať stupňov, malo by to byť v pohode. Bude sa to dať zvládnuť,“ reagoval Matej Tóth na otázku agentúry SITA. A v podobnom duchu sa vyjadril aj k tomu, že mnohé svetové agentúry ho vôbec nezaradili medzi adeptov na medailu.
„Päťdesiatka je disciplína, v ktorej rôzne predštartovné prognózy neplatia. V chodeckom maratóne je vždy veľmi dlhá cesta na stupne víťazov. O medailu môže človek prísť aj na 40. kilometri. Že nie som medzi adeptmi na medailu? Je to predsa logické. Tento rok som nešiel žiadnu veľkú súťaž, nebol som vo svetových tabuľkách, agentúry, ktoré pri prognózach vychádzajú z tabuliek, ma nemali na základe čoho vyhodnotiť. Vôbec sa na to neurážam. Vôbec im to nemám za zlé. Všade sú kvalitní borci. Navyše, naša disciplína je taká, že tých súťaží nemáme počas sezóny nejako veľmi veľa. Preto som sa prognostikom stratil z dohľadu.“
Prezident SOV František Chmelár si pri svojej medailovej prognóze na majstra sveta z Pekingu 2015 Mateja Tótha spomenul. Tak isto aj na všetkých minuloročných majstrov sveta v olympijských športoch. Aj na základe toho si želal aspoň päť medailí z Ria.
„Pán Chmelár sa v oblasti športu pohybuje dlhé roky. Asi má v ňom dobrý prehľad. Päť medailí pre Slovensko je dobrý odhad. Ja však naozaj nemôžem zaručiť, že prídem domov s medailou. Aj keď sa o ňu určite pobijem. Kým budem vládať. Adeptov je viac. Všetci budú pripravení na sto percent. Dávajú do toho všetko. Nie vždy všetko vyjde a všetci sme skúsení borci. Majstrom sveta sa človek nestane náhodou. Ja osobne verím, že to všetko dobre dopadne, že tie svoje skúsenosti využijeme aj v Riu. Niekedy je človek na veľkých pretekoch druhý a je sklamaný. A niekedy príde do cieľa piaty – a žiari šťastím. Lebo vie, že odviedol dobrý výkon, išiel na hraniciach svojich možností. Aj takú podobu môže mať šport. Minulý rok sme vybojovali štyri tituly majstrov sveta. Slovákom sa ‚zadarilo‘,“ skonštatoval s nadhľadom Matej Tóth.
A s akým želaním odchádza do Ria? „Aby som sa takto o dva – tri týždne zdravý a šťastný vrátil domov. To je teraz moje hlavné želanie. S týmto želaním ma vyprevádzajú na súťaže aj moji najbližší – rodinka, rodičia, kamaráti. To je predsa najpodstatnejšie. Keď prídem domov spokojný, zdravý a šťastný, určite bude všetko v poriadku,“ prezradil svoje najväčšie želanie čoskoro štvornásobný slovenský olympionik, ktorý debut zažil na OH 2004 v Aténach.