Na štvorstovke vytvoril časom 43,49 s olympijský rekord, pričom druhý Roger Black za ním zaostal takmer o sekundu.
Na dvestovke predviedol jeden z najpamätnejších behov histórie. Svojím tradičným vzpriameným držaním tela a krátkymi krokmi opäť poprel všetky všeobecne uznávané odporúčania, ako dosiahnuť na dráhe najvyššiu rýchlosť. Obutý v zlatých tretrách, ktoré nevážili ani sto gramov, prekonal časom 19,32 s dovtedajší vlastný svetový rekord o viac než tri desatiny sekundy. O výnimočnosti tohto výkonu svedčí, že ho z rekordných tabuliek vymazal až Usain Bolt o dvanásť rokov neskôr na olympiáde v Pekingu.
„Mal som strach – ako vždy. Obával som sa, že mi to nevyjde a nevyhrám zlato. No nervozita mi vždy pomohla, aby som utekal rýchlejšie. Keď som sa z otočky dostal na rovinku, cítil som, že bežím rýchlo. Veľmi rýchlo. Nikdy predtým som tak rýchlo nebežal,“ cituje Johnsona ESPN.
Stal sa prvým bežcom histórie, ktorý zvíťazil na jednej olympiáde v pretekoch na 200 i 400 metrov. Pôvodne chcel na domácej pôde získať až tri zlaté kovy, ale pre zranenie nohy sa musel odhlásiť zo štafety na 4× 400 m. Johnsona mnohí odborníci označili za „najrýchlejšieho muža planéty“, hoci všeobecne bol tento titul rezervovaný pre víťaza stovky.
„Svetový rekord je pre mňa len bonus. Do Atlanty som prišiel, aby som sa navždy zapísal do histórie. Veľmi veľa atlétov držalo nejaký svetový rekord, aj ja som bol medzi nimi už pred olympiádou. No nik iný si nebude môcť povedať, že je prvý v histórii, kto triumfoval na 200 aj 400 metrovej trati. V Barcelone mi to nevyšlo pre otravu jedlom. Štyri roky som nemyslel na nič iné,“ napísal pred 20 rokmi The Guardian.
Kačica či Superman, ako zneli ďalšie z prezývok rodáka z Texasu, sa v Barcelone musel uspokojiť s triumfom v štafete na 4× 400 m. Štvrté zlato spod piatich kruhov pridal v Sydney 2000 na 400-metrovej trati. Na dvestovke v dlho očakávanom priamom súboji s Mariceom Greenom pre zranenie nedobehol do cieľa.