Prepíše Michael Phelps plaveckú históriu?

Michael Phelps sa narodil v roku 1985 v Baltimore. Keď bol šiestak, diagnostikovali mu poruchu pozornosti sprevádzanú hyperaktivitou, preto sa šport, a v prvom rade plávanie, stali prostriedkom na ventilovanie prebytočnej energie. V jedenástich rokoch sa stal jeho trénerom Bob Bowman, ktorý má „Lietajúcu rybu“, ako amerického plaveckého rýchlika prezývajú, pod drobnohľadom dodnes.

Tvrdá práca s Bowmanom priniesla ovocie a Phelps sa v pätnástich rokoch dostal na olympiádu do Sydney 2000. Medailu síce ešte nezískal, ale na svojej obľúbenej motýľkárskej dvojstovke skončil piaty. O rok neskôr už v tejto disciplíne prekonal svetový rekord a vo veku 15 rokov a deväť mesiacov sa stal najmladším mužským držiteľom svetového rekordu v plávaní. V tom istom roku sa na MS v japonskej Fukuoke stal prvýkrát aj majstrom sveta.

Druhá účasť na OH priniesla Phelpsovi cenný kov v každej disciplíne, v ktorej štartoval. V aténskom bazéne si vyplával šesť zlatých a dve strieborné medaily, čím sa stal najúspešnejším športovcom týchto olympijských hier. Ešte lepšiu bilanciu zaknihoval Phelps v roku 2007 na MS v Melbourne, kde získal sedem zlatých medailí. Týmto výkonom prekonal dovtedy najlepší výkon plaveckých MS, ktorý držal Austrálčan Ian Thorpe (šesť zlatých v 2001).

Ani to však nebolo Phelpsovo najlepšie predstavenie. Na pekinskú olympiádu v roku 2008 prišiel vo fantastickej forme, čo potvrdil ziskom ôsmich zlatých medailí, piatich individuálnych a troch štafetových, pričom vytvoril sedem svetových rekordov. Na základe toho prekonal legendárneho Marka Spitza, ktorý v roku 1972 na OH v Mníchove vybojoval o jedno zlato menej. „Pre mňa to mikdy nebolo o porazení Marka Spitza. Vždy som sníval o tom, že dokážem niečo, čo nikto predo mnou. A v Pekingu sa to stalo“, poznamenal Phelps v jednom z posledných rozhovorov v USA pred odchodom do Ria.

Následne sa pohrával s myšlienkou skončiť profesionálnu kariéru. V nedávnom rozhovore pre španielsky denník El País sa priznal, že si kládol otázku „Aká výzva ma čaká teraz?“. Napokon sa rozhodol pokračovať, ale začiatkom roka 2009 sa zistilo, že fajčil marihuanu. V dôsledku toho nielenže stratil množstvo priaznivcov na celom svete, ale od Americkej plaveckej federácie dostal dištanc na tri mesiace. Zo zlého obdobia sa spamätal a z londýnskych OH 2012 si odniesol štyri zlaté a dve strieborné medaily. Štafetové víťazstvo Spojených štátov v londýnskom Aquatics Centre znamenalo Phelpsovo osemnáste zlato. Tým pádom sa stal najúspešnejším olympionikom všetkých čias a vo veku 27 rokov ukončil kariéru.

Po bezmála dvojročnom plaveckom „dôchodku“, počas ktorého sa venoval najmä svojím dvom ďalším vášňam – golfu a pokru, nečakane oznámil návrat do svetových bazénov. „Voda bola súčasťou môjho života tak dlho, že sa stala miestom, kde sa cítim ako doma. Je súčasťou toho kto som.“, objasnil Phelps. Ani tentokrát sa ale nevyhol excesu, pretože v septembri 2014 ho v rodnom Baltimore zatkli za jazdu pod vplyvom alkoholu. To opätovne pobúrilo Americkú plaveckú federácia, ktorá ho na šesť mesiacov suspendovala zo všetkých súťaží.

Phelps sa aj z tejto negatívnej skúsenosti otriasol a v Riu bude štartovať už na svojich piatych olympijských hrách. Ak sa mu podarí vyhrať v aspoň jednej zo štyroch disciplín, v ktorých bude súťažiť (100 a 200 metrov motýlik, 200 metrov polohové preteky a štafeta 4 × 100 metrov polohové preteky), stane sa najstarším zlatým olympijským plavcom histórie. „Bolo by skvelé, keby som sa stal prvým plavcom, ktorý získal na OH v individuálnych pretekoch vo veku viac ako 30 rokov zlato. Ak si niečo vezmem do hlavy, neexistuje nič, čo by my zabránilo dosiahnuť to.“, vysvetlil svoju motiváciu na účinkovanie v Riu.