V ďalšej sezóne sa vrátil do singla, kde na olympijskej kilometrovej trati trikrát po sebe postúpil na majstrovstvách sveta do finále (7., 6. a 8.) a vlani v Miláne si v najnabitejšej disciplíne vybojoval miestenku do Ria. „Cítim sa dobre, ale na čo si môžem trúfať, sa uvidí až v pretekoch. Postup do finále je však základný cieľ,“ tvrdí rýchlostný kanoista Peter Gelle (31).
Ako trávite posledné dni pred odchodom do Ria?
Do štvrtka som na sústredení v Nimnici. Máme výborné ubytovanie aj stravu, Nosickú priehradu využívame na jazdenie. Máme natiahnutú aj dráhu. Je tu výborná stojatá voda. Ladíme posledné detaily. Vo štvrtok poobede sa presuniem ešte na krátko do Trenčína, pobalím sa, trošku zľahka potrénujem a v nedeľu už odlietam do Ria.
Kto vám robí na tréningu sparing?
Všetci chalani z Dukly, teda Jankovec, Beňo, Zaťko a Vajda. Je to výborné. Nezávidím im, že ešte musia so mnou pretrpieť tieto tréningy, hoci po európskom šampionáte už vlastne majú po sezóne. Mne to ale veľmi pomáha. Obzvlášť v záverečnej fáze prípravy. Ladíme spoločne traťové tempá a rýchlosť. Príprava na olympiádu je dlhá a už mi to poriadne lezie na nervy. Je super, že ma má kto ťahať a donúti ma ísť na maximum.
Aké umiestnenie od vás čakajú na revanš?
Každému určite donesiem nejaký suvenír, ale o výsledku sme sa veľmi nerozprávali. Sami dobre vedia, že to budem mať nesmierne náročné. Veria mi, že sa mi zadarí a budem dobre reprezentovať.
Na ostatných troch MS ste vždy postúpili do finále. Logicky, na olympiáde nemôžete mať nižšie ambície…
Súhlasím. Môj základný cieľ je postúpiť do finále. Veľmi po tom túžim a vzhľadom na predošlé roky to nepôsobí ako prehnaná ambícia. Ak sa do finále dostanem, v ňom už je možné všetko. Samozrejme, nerád by som v ňom skončil posledný.
Stíhate sa v týchto dňoch venovať aj rodine s dvoma malými deťmi?
Momentálne sú v Česku, ale manželka za mnou chodí často, je aj našou fyzioterapeutkou. Má na starosti môj fyzický aj mentálny stav (smiech). Deti si užijem zväčša cez víkend. Tento rok boli často bezo mňa, lebo príprava na Rio bola veľmi náročná a potreboval som dostatočný priestor aj na regeneráciu. Deti som bol pozrieť naposledy v stredu a najbližšie sa uvidíme až po olympiáde. Počas nej budú v Španielsku. Mladší Pedro Esteban bude mať začiatkom septembra rok. Je veľmi šikovný, už chodí a je typické slniečko. Dcérka Amália práve prežíva obdobie vzdoru, ale aj ona mi pomáha pri psychickom odpočinku od vody.
Pre narodenie syna ste vlani necestovali na predolympijské preteky do Ria. Nechýba vám, že ste nevideli prostredie, kde budete jazdiť?
Asi ani nie. Z toho, čo som počul, by som bol asi len zbytočne vo väčšom strese, čo ma čaká. Teraz jednoducho verím, že všetky chyby, o ktorých mi ostatní hovorili, už organizátori odstránili. Olympijskú atmosféru tam vtedy aj tak nenasimulovali.
Máte už dosť skúseností, štartovali ste aj na olympiáde v Londýne. Budete mať i tak pred štartom väčší rešpekt než zvyčajne?
Samozrejme. Olympiáda prináša v porovnaní s majstrovstvami sveta oveľa väčší tlak. Každý tam chce spraviť čo najlepší výsledok. Je to najväčší športový sviatok, každý športovec mu prikladá obrovskú dôležitosť. Nie je jednoduché vyrovnať sa s atmosférou, ktorá tam vládne. Súťažíme až v druhej polovici olympiády, mnohí športovci už budú mať po svojich vystúpeniach, budú sa zabávať a oslavovať svoje výsledky.
Štarty z Londýna vnímate ako svoju výhodu?
Oproti nováčikom pod piatimi kruhmi budem vo výhode. Budeme bývať v olympijskej dedine a už viem, koľko je tam rôznych lákadiel a vzruchov, čo človeka odrádza od potrebnej koncentrácie. Viem, ako to chodí, čo je moje plus. Zažil som aj to, ako sú všetci pretekári extrémne motivovaní. Sú to jednoducho úplne výnimočné preteky.
Premýšľate nad tým, čo vás v Riu čaká?
Na jednej strane sa už neviem dočkať, kedy budem mať konečne po sezóne, aby som si mohol vydýchnuť. No zároveň chcem zo seba dostať to, čo som natrénoval a dobre si zapretekať. Forma je momentálne dobrá. Sám som zvedavý, ako to zvládnem a čo v Riu dokážem. Na jarných pretekoch Svetového pohára sa mi, ako to už u mňa býva zvykom, príliš nedarilo. Európsky šampionát som potom vynechal, lebo mi termín kolidoval s vysokohorskou prípravou. Teraz sa môžem porovnávať len pocitovo s minulými rokmi. Vtedy som sa pred majstrovstvami sveta zväčša cítil dosť zle, ale preteky mi vyšli dobre. Teraz sa cítim fajn, o to viac som zvedavý, ako to vypáli.
Pred dvoma rokmi v Moskve aj vlani v Baku ste sa predstavili s hustou bradou. Aj tentoraz sa spoliehate, že vám narástla forma?
Jasné, bradu mám, ale nie takú veľkú ako vtedy v Moskve. Brada musí byť. Ísť na dôležité preteky oholený, to nerisknem (smiech).
Koľko medailí by podľa vás mohli získať v Riu slovenskí športovci?
Medailu by som doprial každému. Aj podľa minuloročných výsledkov tipujem, že minimálne tri alebo štyri cenné kovy by sme mali získať. Hoci to bude nesmierne ťažké, dúfam, že to všetci favoriti zo Slovenska zvládnu podľa vlastných predstáv. Aspoň jedna medaila by mala byť od nás – rýchlostných kanoistov. Pre chalanov zo štvorkajaku, ale aj kádvojky, by výsledok horší než bronz príliš nekorešpondoval s realitou. Jednoducho musia ísť na medailu.