Dopingové škandály, úplatky, neférové rozhodovanie či iné podlosti ničia predstavu osláv tela a ducha na športovom sviatku. Neraz z neho robia len frašku.
Olympijské hry by pri tom mali plniť športové a ľudské sny, rozdávať ľudom radosť, ponúkať inšpiráciu.
Aj Slovensko má vo svojej výprave športovkyňu, ktorá neprišla bojovať o zlato, striebro, či bronz, ale o naplnenie svojho sna. Katarína Berešová sa postavila na trať maratónu s jasným úmyslom – prísť do cieľa a vychutnať si atmosféru najúžasnejšieho behu jej života.
Londýnska trať pritom pripravila drobnučkej Trebišovčanke viaceré úskalia, nezastavil ju však ani dážď, ani páľava. Povzbudzovanie nadšených Britov a veľká podpora pár drukujúcich rodákov jej vlievali energiu. Svoj olympijský beh nezabalila a hoci sa na trati trápila, dobehla do cieľa.
Vôbec pritom nevadí, že za víťaznou Etiópčankou Gelanovou zaostala o vyše 25 minút. Vydala zo seba všetko, ba možno ešte viac! A práve o tom je olympijský duch. Netreba sa hnať len za slávou a úspechom. Berešová si vysnívala sen, a vďaka tvrdej drine v neľahkých podmienkach si ho aj splnila.
Barón Coubertin by sa istotne spokojne usmial popod fúz.