Útla bežkyňa začala dobre, dokonca mohla atakovať svoj osobný rekord, ale v nastúpenom tempe nevydržala. „Na 35. kilometri ma postihla kríza, rapídne som spomalila a začala bojovať sama so sebou. Neviem, čo sa to presne stalo, lebo v polovici pretekov som si kontrolovala tep a všetko bolo v poriadku. Posledné kilometre boli už len o vôli. Bolo to veľmi náročné, ale dobehla som, za čo som na seba hrdá,“ povedala v cieli vyčerpaná Berešová.
Rodáčka z Trebišova bola jednou z mála amatérok medzi profesionálkami. Pri prechode cieľom sa usmiala, čo vyvolalo o miestnych divákov veľké sympatie a ovácie. „Ten úsmev vyvolala skutočnosť, že to už mám za sebou. Podmienky na trati boli náročné. Najskôr silno pršalo, potom začalo páliť slniečko a posledné kilometre sa bežalo zasa v daždi. Prísť do cieľa olympijského maratónu je pre mňa najväčším víťazstvom v kariére,“ priznala.
Foto: Stanislav Benčat
V uliaciach Londýna sa počas maratónu, rovnako ako pri cyklistike, tlačili desiatky tisícok fanúšikov, ktorí sa postarali o skvelú atmosféru. „Povzbudzovanie ma hnalo vpred a hlavne vďaka ich energii som dobehla do cieľa, hoci ani sama neviem, ako sa mi to podarilo,“ konštatovala.
Čerstvá absolventka Technickej univerzite v Košiciach prerušovala prípravu na olympiádu aj štúdiom, keďže ju čakali štátnice. „Bolo to náročné. Mesiac pred skúškami som bežala maratón, potom som sa venovala škole a zasa tréningom. Navyše sa ako nezamestnaná musím pravidelne hlásiť na úrade práce. Dokonca som tam mala ísť aj v týchto dňoch,“ prezradila inžinierka ekonómie.
Bude sa venovať maratónom aj naďalej? „Určite sa ešte k behaniu vrátim, ale zatiaľ neviem kedy. Za posledných desať mesiacov som sa postavila na štart maratónu štyrikrát, čo sa ukázalo pre moje telo ako obrovská záťaž. Musím sa dať dokopy po fyzickej aj psychickej stránke a oddýchnuť si od súťaženia minimálne na pol roka,“ dodala Katarína Berešová.