Kedy ste boli počas pretekov najviac nervózny?
Pred posledným výstrelom finále. Vtedy totiž musela dať, inak by bola bez šance na zisk medaily.
V rozstrele ste jej verili?
Vedel som, že to zvládne, ona v takýchto situáciach totiž nezvykne zlyhávať. Naozaj si ani nepamätám, že by niekedy pokazila rozstrel na veľkej súťaži.
Keď San Marínčka Perillová minula, bolo jasné, že Zuzana získa minimálne bronz. Čo ste si vtedy pomysleli?
S medailovou istotou mi spadol veľký kameň zo srdca. Chcel som však, aby to bolo ešte krajšie. Bronzových medailí sme mali na tejto olympiáde dosť, tak prečo nie striebro ako v Pekingu? Nakoniec to vyšlo.
Po pretekoch ste sa vrúcne objali, aké ste mali vtedy pocity?
Nádherné! Doba bronzová sa skončila a ja som sa veľmi tešil. Zuzke som zablahoželal, medailu si zaslúžila.
Dá sa porovnať striebro z Pekingu s týmto Londýnskym?
Nie. Každé preteky sú totiž úplne iné, prechádza im iný príbeh a priebeh. Obe striebra sú krásne a jedinečné.
Verili ste po celý čas aj v zisk medaily?
Našim provotným cieľom bolo finále. Keď si porovnáme ostatné pretekárky, Zuzka z nich má najkonštatnejšiu formu. Veril som, že by to malo vyjsť, ale nie vždy štatistika platí. Našťastie to dopadlo dobre.
Povedali ste si niečo pred finále?
Zuzke netreba už nič hovoriť. Pred streľbou si trošku oddýchla, niečo zjedla, dala si rozcvičku pred položkou a išlo sa na to.
Ako budete oslavovať striebro?
Prácou (úsmev). Zuzka pôjde do Slovenského domu a ja sa idem venovať Erikovi Vargovi, ktorého čaká tréning v trape.