„Už to chcem mať čím skôr za sebou. Cítim sa, akoby som ťahal za sebou vagón plný uhlia. Je to ťažké, navyše sa mi objavujú problémy s očami, a to sa potom strieľa proti silnej konkurencii ťažko,“ povedal v prvej reakcii.
Spomenul si pred súťažou v Londýne aj na bronzové momenty vo Wolfs Creeku? „Samozrejme, že mi to prebehlo hlavou, ale porovnávať sa to nedá. Tam som mal dvadsaťdva rokov, bol som mladý a hlavne zdravý. Takmer dvadsať rokov na strelnici si vyžiadalo krutú daň – moje oči už vôbec nefungujú tak, ako by mali. V ležke som pritom nemával problémy, streliť 595 či 596 bodov býval môj štandard, ale teraz som nedal ani 590,“ povzdychol si.
Rodák z Košíc podstúpil vo februári operáciu očí, no ako teraz sám priznáva, asi to nebolo najšťastnejšie rozhodnutie. „Možno je to vekovým hendikepom, pretože oči sa mi už nevedia tak zregenerovať, ako by mali. Snažím sa robiť čo sa dá, no i tak strieľam deviatky, zatiaľ čo súperi desiatky. Pri silnom slnku mi uchádzajú výstrely hore, keď zasa zájde, pálim do deviatky dole… Prvé dve-tri sekundy pri mierení sú najhoršie – snažím sa zaostriť, ale terč jednoducho nevidím,“ smutne konštatoval a pokračoval: Môj čas skončiť už zjavne prišiel. Nečakal som, že ma zdravie zradí až do takejto miery a hlavne v olympijskej sezóne."
I napriek nepresvedčivým výsledkom dokáže nájsť aspoň malé pozitívum. „V každej položke sa mi zatiaľ podarilo začať aj skončiť desiatkou, čo je pekné. Pred pretekmi bojujem sám so sebou, aby som to nezabalil vopred. Vždy sa snažím ísť na dvesto percent, ale jednoducho cítim, že na to už nemám.“
Najstaršieho člena slovenskej výpravy v Londýne čaká ešte jedno vystúpenie, v pondelok sa predstaví v ľubovoľnej malokalibrovke 3×40. „Chcem podať svoj najlepší výkon a vylepšiť si umiestnenie. Budú to posledné preteky na olympiáde, tak by som si ich rád užil, hoci táto disciplína mi nesedí,“ dodal najúspešnejší strelec slovenskej histórie.