Čo všetko sa zmenilo vo vodnom slalome od hier v Číne?
V prvom rade pravidlá. Už sa nespočítavajú dve finálové jazdy, ale ide sa len na jednu, a tým pádom zohráva dôležitejšiu úlohu šťastie. Dve naše vlajkové lode skončili tretie, nováčik na OH šiesty. Svet nás jednoducho dobehol a v tej jednej jazde sa to ukazuje.
Dá sa povedať, že nové pravidlá sedia Slovákom menej?
Táto zmena nevyhovuje pretekárom, ktorí sú schopní aj viackrát za sebou zájsť vyrovnanú jazdu. Čiže určite ani našim. Vodný slalom sa stal športom, kde môžu získať medailu aj menej známi dravci. V semifinále stačí dosiahnuť slabší čas a postúpiť len tak-tak a vo finále môžete získať zlato. Pri dvoch kolách by sa išlo inak. Teraz to pretekári vo finále napália a buď to vyjde alebo nie. Najmä mladí nemajú čo stratiť.
Olympijská trať bola menej technická, skôr sa dbalo na silu a pádlovanie. Mohlo aj to ovplyvniť výkony Slovákov?
Po olympiáde v Pekingu hľadali funkcionári z Medzinárodnej kanoistickej federácie spôsob ako zmierniť slovenskú dominanciu, nepasovalo im, aby tento šport suverénne ovládli pretekári z jednej krajiny. Hľadali, hľadali, až napokon našli. Ale držali sme sa dlho. Ešte v rokoch 2009, 2010 i 2011 sme boli najlepšou krajinou na vrcholných podujatiach. Tohtoročné majstrovstvá Európy v Augsburgu už boli pre nás varovným signálom a vyzerá to tak, že tento rok je zlomový.
Končí sa slovenská hegemónia na divokej vode?
V žiadnom športe nie je dobré, keď sa na stupňoch najlepších točia sa stále tie isté mená. Je to prirodzené, ale v tomto prípade sme na to doplatili my. Ideálne by bolo, keby sme dokázali odkryť ďalšie karty a vytiahnuť silné lode. Už to však nikdy nebude také jednoduché, práve naopak. Na druhej strane, môže to byť pre Slovákov nová motivácia.
Pri treťom mieste sa obvykle raduje, teraz však prevládla smútok. Je na mieste?
Možno keď o rok-dva už nebudeme mať žiadne úspechy, budeme tešiť aj z bronzových medailí. Slovensko dlhé roky udávalo prím nielen vo výsledkoch ale aj v technickom zabezpečení. Najlepšie lode vyrábajú Slováci a svet sa toho chytil. A tak sa kupuje Martikánov či Hochschornerovský model lode. Dali sme im naše know-how a takto sa nám to vrátilo…
Ako s odstupom času hodnotíte domácu kvalifikáciu o účasť na olympiáde. Martikán a Dukátová si vybojovali miestenku len pár týždňov pred začiatkom hier.
Kvalifikácia nebola ideálna. Dotlačilo nás do nej viacero faktorov. Jedným z nich je spôsob vedenia slovenskej rozhodcovskej komisie. Ten treba zmeniť ako prvý, aby sme nemuseli robiť domáce kvalifikácie v zahraničí, kde viac veríme systému a technike, ktorú doma nemáme.