Gönci: Toľko chýb spravím raz za rok. Škoda, že na olympiáde

„Chcel som sa dostať cez 590 bodov, čo sa mi podarilo. Budem úprimný, na medailu som už nepomýšľal. Možno sa to nezdá, ale pri streľbe musí byť pretekár totálne fit, dobre oddýchnutý, a to sa mne nestalo. Od rána som vedel, že to nebude dobré. Zle som sa vyspal, navyše to niekoľkodňové čakanie na preteky je hrozné,“ priznal v prvej reakcii po pretekoch rodák z Košíc.

Najstarší člen slovenskej výpravy v Londýne začal pomerne dobre, keď v prvej sérii minul len raz, no potom prišli problémy pri druhej a tretej položke – minul dvakrát, následne dokonca až štyrikrát. „Tam som sa zasekol, urobil som viacero chýb, a to ma stálo lepšie umiestenie. Je tu na strelnici pomerne dosť chladno, z toho som mal trošku ťažký prst na spúšti. Snažil som sa robiť čo sa dalo, aby som to ešte vytiahol. Naozaj, tých 96 v tretej položke, to je veľmi zlý výsledok. Také niečo sa mi stane raz za rok, škoda, že to prišlo práve teraz na olympiáde,“ smútil.

Tridsaťosemročný strelec sa však i napriek nezdarom dokázal vyhecovať a v záverečnej sérii neminul ani raz. „To ma veľmi potešilo, že som trafil všetkých desať rán do desiatky. Bola to moja posledná vzduchovka na olympiáde, naozaj zvláštny pocit,“ konštatoval.

Foto: TASR

Gönci, OH2 Jozef Gönci v popredí.

Nezvyčajným javom v pristoroch bývalých kasární Royal Artillery Barracks bola atmosféra. Diváci, ktorí drukovali svojim trom zástupcom, často hlasno aplaudovali a miestami robili hluk ako na futbale. „Pokiaľ viem, pravidlá zakazujú aplaz. Domáci ich však nepoznajú, a to sa im zjavne nedá vysvetliť. Ešte horšie však bolo, keď sa blýskalo fotoaparátom do očí pri streľbe, na čo boli pritom všetci dôkladne upozorňovaní. V tom momente sa sťahuje clona na mieridlách a výstrel ide tým pádom okamžite preč z desiatky,“ posťažoval si Gönci.

Najúspešnejší strelec slovenskej histórie sa v Londýne postaví na štart ešte v dvoch disciplínach – ľubovoľnej malokalibrovke 60 poležiačky a ľubovoľnej malokalibrovke 3×40. „Možno by som sa ešte mal vyhecovať a myslieť na medailu, pretože všetci o tom hovoria. Ja som chcel byť skôr zdržanlivý, nemám totiž za sebou dobrý rok, navyše, už nepatrím k najmladším… Snažím sa tu odovdzať zo seba všetko, hoci to poradie nie je najlepšie. Nič sa nedá robiť,“ zakončil Jozef Gönci.