Verili ste si pred zápasom na čínsku súperku?
Samozrejme, prečo by som nemala? Na Li som už zdolala, dokonca aj na tráve, takže som bola v pohode. Li je elitná hráčka, a aj preto je toto víťazstvo pre mňa o to cennejšie. Na druhú stranu je mi jej aj trošku ľúto, pretože patrí medzi moje najlepšie kamarátky na okruhu, no na kurte musí ísť priateľstvo, pochopiteľne, bokom.
Zdolanie svetovej jedenástky a víťazky Roland Garros z vlaňajška vám dodá asi ešte viac pohody a sebavedomia.
To určite, navyše, je to olympijský turnaj, a ten sa hrá len raz za štyri roky. Nebol to ľahký zápas, Li má veľa skúseností, čo potvrdila v druhom sete. Aj preto som veľmi rada, že som ju dokázala napokon zdolať.
V 2. kole sa stretnete s papierovo ľahšou súperkou, Francúzskou Alizé Cornetovou. Čo od tohto zápasu očakávate?
Alizé hrá na tráve pomerne dosť nepríjemne, spoločne sme vo Wimbledone trénovali, a tam mi veľa šancí nedala. V prvom kole vyradila favorizovanú Rakúšanku Paszekovú, takže aj to mi jasne naznačuje, že ma nečaká nič ľahké.
V nedeľu nastúpite po boku Dominiky Cibulkovej na zápas štvorhry proti sestám Radwanským, veľa času na oddych teda nemáte.
Na štvorhru sa teším, asi ako na každý zápas na olympiáde. S Agi (Agnieszka) sa veľmi dobre poznáme, takže uvidím, čo na ňu vymyslím.
Dominika si sťažovala na nekvalitný trávnik, robil problémy aj vám?
Áno, veľmi sa šmýka. Niekedy mi trávnik pripadal ako by bol zladovatelý, ale podmienky sú pre všetkých rovnaké.
Zdravotne ste na to neboli po Pohári federácie najlepšie, keď ste sa obetovali pre úspech tímu na úkor vášho zdravia, ako to vnímate s odstupom času?
Spravila som to pre svoju krajinu. Jediné, čo by som za to možno chcela je o trošku viac vďačnosti, ale na to som si už zvykla, že to u nás tak nie je… Nemusela som vôbec nastúpiť, nerobila som to pre seba, ale pre celý národ.
Dá sa porovnať grandslamový Wimbledon s tým olympijským?
Pre mňa je olympiáda oveľa viac emotívnejšia. O Hrách som snívala od piatich rokov, takže pre mňa to už nemôže byť ani lepšie.
Medailu z olympiády by ste si teda vážili viac ako triumf na grandslamovom turnaji?
Jednoznačne! Pre mňa je olympiáda to najviac, napokon, triumf Miloša Mečířa na OH v Soule bol pre mňa veľkým motivačným momentom mojej kariéry.
Nastúpili ste v bielom oblečení, chceli ste dodržať tradíciu Wimbledonu?
Nie, ale firma, ktorá ma oblieka, sa rozhodla pre bielu farbu. Trošku ma to prekvapilo, pretože som čakala, že zvolí niečo farebné.
Nájdete si čas aj na sledovanie iných slovenských športovcov?
Jasné! Veď práve v tom je tá olympiáda taká špecifická, že ťaháme všetci za jeden povraz.