Tomasová ani napriek kŕčom maratón nevzdala

17.08.2008 06:56
Zuzana Tomas, maratón, OH 2008
Zuzana Tomasová dobehla do cieľa maratónu len vďaka nezlomnej vôli. Autor:

Slovenská reprezentantka Zuzana Tomasová dobehla do cieľa olympijského maratónu v Pekingu len silou vôle. Pôvodne čakala výkon na hranici osobného rekordu, nakoniec sa však na trati z centra Pekingu na olympijský štadión v jej závere poriadne vytrápila.

Úvodné kilometre bežala v pohode, aj keď už na dvadsiatom musela zastať. „Neviem, čo bolo s mojím žalúdkom. Asi sa prejavila nervozita, musela som si odskočiť na toaletu. Potom to bolo stále v pohode,“ opisovala prvú polovicu trate Tomasová, ktorá si držala pravidelné tempo približne 3:41 až 3:52 min na kilometer. Na medzičasoch sa postupne posúvala výsledkovo vyššie a vyššie. Na 35. km figurovala na 59. priečke a nič nenasvedčovalo, že by sa mali objaviť nejaké problémy. Potom sa však dostavila veľká kríza. Posledné kilometre bývajú v maratóne najťažšie, Tomasová si ich poriadne pretrpela. „Zrazu na 39. kilometri som dostala kŕč, v nohe som mala veľkú hrču. Musela som zastaviť a myslela si, že je definitívne koniec. Našťastie, Číňania mali všetko dobre zorganizované, lekári boli hneď pri mne, začali mi to začali masírovať, po dvoch minútach som začala opäť chodiť a postupne som sa dostala späť do tempa,“ vysvetľovala Tomasová.

Posledné dva kilometre sa už bežali v okolí olympijského štadióna. Cieľ vo „Vtáčom hniezde“ mala Slovenka už na dosah, keď jej opäť začalo hroziť, že preteky nedokončí. „Asi míľu pred cieľom, na 40,5. km sa kŕč objavil opäť. Musela som si sadnúť. Nechcela som vzdať, vidina cieľa ma lákala. Vedela som už, čo mám robiť, začala som si nohy okamžite masírovať. Po dvoch minútach som už bola schopná dostať sa na kolená a napokon aj bežať. Nakoniec som šťastná, že som dobehla. Nebyť problémov, ktoré som nikdy v živote nemala, som mohla skončiť oveľa vyššie a s lepším časom. Predbehli ma súperky, na ktoré som mala. Keď okolo mňa v čase mojej krízy prebiehali, povzbudili ma slovkom či úsmevom,“ tvrdila v cieli Tomasová.

Aj napriek veľkým problémom si Slovenka žijúca v USA nepripúšťala, že by maratón nedokončila. Čas 2:49:39 h je síce ďaleko za jej osobným rekordom, 67. miesto ju neuspokojilo, ale napokon bola rada, že prišla až do cieľa. Mrzelo ju len, že si posledné kolo na štadióne pred asi 50 tisíc divákmi, ktorí prišli do hľadiska len pre to, aby videli dobeh maratónkyň, neužila. V čase krízy si opakovala slová trénera chodcov Juraja Benčíka: „Vytrvalec musí vytrvať až do konca. Nesmie sa vzdať, lebo jeho výkon bude v tabuľkách.“ Napokon história hovorí, že dosiahla najlepší výsledok i čas slovenského maratónca na olympijských hrách v ére samostatnosti.

V cieli bola dokonca o 47 sekúnd rýchlejšia ako pred štyrmi rokmi v Aténach Marcel Matanin, ktorý obsadil 81. miesto. Vtedy sa však bežalo v iných podmienkach. V Pekingu vládlo v nedeľu pre maratónkyne ideálne počasie. Bolo pod mrakom, na začiatku aj trocha spŕchlo, očakávaná veľká horúčava a smog, ktorými mnohí strašili pred olympijskými hrami, sa vôbec neobjavili. „Počasie bolo neskutočné, nemohlo byť lepšie. Rovnako aj trať bola priam ideálna. Vôbec neviem, čo sa so mnou stalo. Hlava chcela, telo nepočúvalo. Takéto bolesti som ešte v maratóne nikdy nemala. Pritom od úvodu som išla v dobrom tempe, cítila som sa super. V čase krízy som myslela iba na cieľ. Človek sa teraz cíti sklamaný, v kútiku duše som uvažovala o osobnom rekorde. Veď som absolvovala najlepšie tréningy za posledné roky,“ krútila hlavou Tomasová a dodala: „Boli to moje najväčšie preteky, nikdy som sa nemusela doteraz tak preháňať, nikdy som sa pred súťažou necítila tak dobre. Určite len účasť tu bola vrcholom mojej kariéry.“

Beh 31-ročnej rodáčky z Brezna sledovali pozorne nielen na Slovensku, ale aj v americkom Utahu, kde už niekoľko rokov žije. Po dobehnutí do cieľa absolvovala rozhovory nielen so slovenskými novinármi, ale aj s americkým zo Salt Lake Tribune. „Podporovali ma ľudia na viacerých kontinentoch, čo je super. Z Utahu nie je na letných hrách na rozdiel od zimných veľa športovcov, preto ten záujem o mňa,“ vysvetľovala Tomasová.

Aj napriek sklamaniu z výsledku v Pekingu s behaním skončiť neplánuje. Jej kariéra by mala pokračovať ešte dlho a ak sa podarí, rada by sa objavila na štarte aj o štyri roky v Londýne. „Beh je moja identita. Behám celý život a ešte dlho by som chcela. V Pekingu som neukázala to, čo som chcela na olympijských hrách dokázať. Možno sa preto stretneme v Londýne,“ dodala Tomasová.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla melírované ruže

Perla melírované ruže

22,99
Sweet červené ruže a alstromérie

Sweet červené ruže a alstromérie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk