„Olympijských kruhov je päť, dva sú ešte voľné,“ polovážne povedal spokojný otec a tréner Peter Hochschorner starší. Naznačil však, že jeho synovia, dvojčatá, ťahajúce zlatú šnúru od Sydney cez Atény, ešte posledné slovo nepovedali.
„Asi sa budeme musieť ísť liečiť,“ ťažkal si Pavol, keď sa dostal z nekonečného zovretia televíznych štábov. V cédvojke si sadá do toho prvého otvoru, na miesto háčika. „Tri dni sme poriadne nejdeli a nespali.“ Zadák Peter sa pridal: „Po štvrtkovkm zrušenom finále prišla nervozita. Konečne je po nej,“ vydýchol si a jedným dúškom dodal. „Je to skvelé.“
Obaja Hochschorerovci boli nastavení, že v piatok majú voľno. „Chceli sme to mať za sebou a letieť domov,“ vraví Peter. Pomaly celé Slovensko vie, že finišujú so stavbou rodinných domov. „Celú noc čakať na jednu jazdu je hrozné.“
Kanoisti v upršaný štvrtok semifinále odjazdiť stihli. Hochschornerovci raz ťukli a boli druhí. „Ak nezajazdíme prvú jazdu dobrú, chceme to napraviť čo najskôr,“ vysvetľuje Pavol. „Boli sme aj v správnom napätí, vyhecovaní, keď súťaž odložili, mal som pocit, akoby sme prehrali.“ Obaja by to odjazdili aj za búrky. „Veď nemrzlo,“ zhodli sa. „My sme totiž rýchlejší v druhej jazde, teraz sme išli znovu akoby prvú. Chceli sme ešte zrýchliť, ale akosi nie je kde,“ žartoval.
A bratia sa v dobrej nálade hecovali ďalej. „Som ako tarzan, holím sa pred pretekmi a po nich, teraz sa to o 24 hodín natiahlo,“ ukazoval Pavol zarastenú tvár. „Ja som sa neholi tri, štyri dni,“ chválil sa Peter väčším strniskom. „A potom ťukáš,“ narážalo druhé dvojča. „Neťukalo to náhodou na špici?,“ odbil ho Peter.
Nech to ťuklo kdekoľvek, zlatú hochšícku radosť to nepokazilo. Suverénne najúspešnejšia loď v C2 histórie vodného slalomu má na konte zlatý olympijský hetrik. Stačilo, chlapci? „Kdeže. Chceme pokračovať. Kým sa darí.“
