Bežne trávite na dopingovej kontrole toľko času?
Človek pije, pije, má plný žalúdok, ale do mechúra sa to neposúva. A keď je to konečne tam, nechce to ísť zasa von, lebo sa na vás niekto díva. Čakala som na dopingovej kontrole už aj dlhšie, asi tri hodiny.
Doma z vás bude športová celebrita. Ste na to pripravená?
Nie (smiech).
Preskúmali ste už poriadne medailu? Aká je?
Pekná, ťažká a zaslúžená.
Okrem cenného kovu ste si vystrieľali aj peknú sumu peňazí. Na čo ich minie študentka odboru misijná a charitatívna práca?
Netuším. Ani neviem, koľko dostanem. Keď príde odmena na účet, potom uvidíme. Nemám problém míňať peniaze na kadečo. Momentálne pôjde pekná suma určite na faktúru za telefón.
Kto vám po pretekoch telefonoval prvý?
Hovor som prijala iba od tata. Veľmi sa tešil a myslím, že si aj poplakal. Som rada, že som rodičom spravila radosť. Čo ma prekvapilo, od konca finále, kým som sa prezliekla, mi prišlo na mobil až tridsaťštyri textových správ. A neskôr sa ich počet vyšplhal na vyše sto, takže odpisovať budem všetkým, až keď prídem domov.
Ako sa vám pred súťažou vstávalo?
Bola to prvá noc, čo som si musela dať o pol druhej lieky na spanie. Som zvyknutá spávať s otvoreným oknom iba v šortkách a tričku, ale v noci bola hrozná zima. Navyše mám na izbe niekde za stenou nejakú šachtu, z ktorej vychádzal každých dvanásť sekúnd zvláštny zvuk. Cvak, cvak. Liezlo mi to na nervy. Ráno o trištvrte na šesť som vstala z postele. Hneď. Zvyčajne sa zobúdzam asi pol hodiny.
V kvalifikácii ste zbabrali druhú položku, čo sa stalo?
Prvých desať terčov bolo v pohode, potom som spravila chybu a trochu som si prestala veriť. A k tomu ešte hlasné reakcie divákov v pozadí. Trafený terč sprevádzal potlesk a keď človek minul, celá tribúna zhíkla. Na to strelci nie sú zvyknutí. Vybehla som von, aby som sa vyzúrila. Keď som nahnevaná, musím zmiznúť a byť sama. Sedela som na lavičke, púšťala som si Daniela Landu a strašne som kričala. Potom som sa pozrela na tabuľu a zistila som, že to nie je také zlé. Videla som, že ešte stále mám šancu, ak mi vyjde tretia položka.
A tá vám vyšla perfektne…
Splnilo sa mi, čo som si priala – byť najlepšia v položke. Jedným očkom som sledovala aj súperky. Američanka mi síce šliapala na päty, ale napokon vytiekla.
Ako ste trávili čas pred finále?
Klasika. Ležala som, čítala knihu, počúvala muziku. A žartovali sme so španielskymi strelcami. Poznáme sa z pretekov, trávime v olympijskej dedine dosť času pri automatoch s autíčkami.
V slúchadlách šiel opäť Daniel Landa?
Ešte gospelová hudba. Keď sa potrebujem ,,vyhecovať", pustím si Landu, inak gospel.
Ste veriaca?
Som. Nie dlho, ale chytilo ma to. Väčšinou si nájdem pred položkou čas dve, tri minúty, pokecám s Bohom, poprosím ho o to, čo chcem.
O zlato ste dlho bojovali s Fínkou Mäkeläovou-Nummelovou. Vnímali ste, ako triafa?
Samozrejme. Dva razy mi vyšla taká teória, že keď sa nedívam, tak netrafí. Ale do tretice to už neplatilo (smiech). V závere som ešte dúfala, že motyka vystrelí a Fínka chybí, ale neudialo sa.
Čím je pre vás streľba príťažlivá?
Milujem ju, to stačí.
Zuzana Štefečeková
- Narodila sa 15. 1. 1984 v Nitre. Na OH v Pekingu si vystrieľala striebro v trape, z MS a ME má bronz. Je držiteľkou svetového rekordu v tejto disciplíne (96¤bodov, kvalifikácia + finále). Študuje charitatívnu a misijnú prácu na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety v Bratislave. V septembri sa chystá na trojmesačnú misiu do Etiópie.