Celé znenie listu na rozlúčku. Jágr na pohrebe otca dojal a prezradil tajnú šifru

„Milý otec,

je tu deň, ktorý som dúfal, že nikdy nepríde. Deň, keď odchádzaš z tohto sveta do sveta pre nás neznámeho.

Ale ja verím, že dňom, ktorý si si vybral na odchod, mi dávaš jasné znamenie, že všetko je presne tak, ako má byť a ja sa nemusím báť. 15.11.2022, keď totiž sčítame všetky čísla 15+11+20+22, súčet sa rovná číslu 68 a to je číslo, ktoré nosím na hokejovom drese a je mi súdené.

Chcel by som sa ti poďakovať za všetko, čo si pre nás urobil. Pre mňa, pre Jitku, pre mamu aj celú rodinu. A nie len pre nás, dá sa povedať pre všetkých. Nikdy som ťa nevidel nikoho odmietnuť. Kto ťa poprosil, tomu si pomohol.

Drel si a pracoval od rána do večera. Nevynechal si môj jediný tréning, ani zápas. Bol si prísny, ale spravodlivý. Ty si bol ten, kto ma tvoril, ktorý ma maľoval. Ja som bol iba obrázok, na ktorý sa ľudia chodia pozerať, niektorí ho dokonca aj obdivovať.

Ale skutočný maliar si bol ty. Vrodená autorita bol tvoj štetec a geniálne rady ako – počúvaj len mňa, nepi alkohol, neukazuj bolesť, vždy musíš trénovať viac, než ostatní – a moja najobľúbenejšia rada – nežeň sa, máš času dosť, boli tvoje farby.

Keby som mal všetko zhrnúť, tak by som povedal, že si sa 100% obetoval a urobil maximum pre to, aby sa tvoja rodina mala lepšie, než si sa mal ty.

A ešte by som rád pripomenul tvoj jedinečný suchý humor. Kto ho nepoznal, nechápal. Už len ten tvoj originálny pozdrav „No nazdar, robíš niečo?“ dokázal vykoľajiť aj tých najväčších borcov.

A nakoniec mám pre teba jednu radu ja. Neviem, ako to v nebi chodí a ani neviem, koho stretneš prvého, či sv. Petra, Ježiša alebo samotného Boha, ale skús ich pozdraviť inak, než si to robil tu na zemi. Vieš, pozdraviť ich štýlom „Nazdar, robíš niečo?“ by asi nebol ten najšťastnejší začiatok.

Maj sa tam pekne a do skorého videnia. Jaromír, Jitka a mama.“