Pri všetkej úcte a rešpekte k top veličinám slovenského športu uplynulej dekády, rozdiel medzi individuálnymi a tímovými úspechmi je markantný. Najmä v podmienkach, ktoré u nás vládnu už niekoľko rokov.
Slovenskí hokejisti skončili na juniorskom šampionáte v Kanade pred bránami semifinále – šiesty rok za sebou. Súperi ich prekonali pohybom, v práci s pukom či efektivite v zakončení.
Napriek tomu mladíci ukázali veci, na ktorých sa dá stavať. Vygumovali Švajčiarov, trápili Kanadu, ktorú desať minút nepustili k jedinej strele. Nezabalili štvrťfinále s Američanmi – hoci prehrávali 0:3, priblížili sa súperovi na rozdiel gólu.
Tréner Petrovický zobral na šampionát aj troch dorastencov. Ani jeden nesklamal, 16-ročný obranca Nemec bol dokonca najproduktívnejším hráčom mužstva.
Výchova hokejovej mládeže v Kanade, Švédsku či Rusku je na inej úrovni. Tradičné veľmoci si môžu vyberať z veľkého počtu talentov, zabezpečia im kompletnú starostlivosť i materiálne vybavenie.
Slováci im môžu vzdorovať na ľade len vtedy, ak predvedú bojovný a obetavý výkon na hranici možností. Taký, ktorý zdobil mužstvo vo väčšine zápasov na turnaji v Edmontone.
Deti sú naša budúcnosť, vraví sa. Ak chceme, aby nám vyrástli noví Gáboríkovia, Hossovci či Chárovia, musíme mládež náležite podporiť a povzbudiť.
Pretože cesta, na ktorej si vypočujú posmešky za ďalší predčasný koniec po súbojoch s najlepšími, nikam nevedie.