Súperi, ktorí stoja na ceste do Kataru.
Nerobme si ilúzie. Neexistujú logické argumenty sa reálne domnievať, že Slováci sa prebojujú na svetový šampionát.
Len nedávno si vybojovali miestenku cez dve baráže na budúcoročné Euro. Medzi úplne poslednými tímami a s nemalou dávkou šťastia. V porovnaní s tým ich teraz čaká iná fuška.
Postupový kľúč na kontinentálny šampionát je taký veľkorysý, že dáva nádej aj disponovaným outsiderom. O pol roka sa na Eure zúčastní 24 mužstiev. Sú to triviálne počty. Do Kataru sa z rovnakej celoeurópskej konkurencie dostane iba trinásť tímov…
Slovákov čakajú starí známi. So všetkými sa už bili o postup na veľký turnaj. Poznajú ich ako svoje topánky a to, čo náhodou ešte o nich nevedia, si tréneri so súčasnými možnosťami zmapujú do posledného punktíku. Bude to stačiť?
Bilancia s nimi v ostrých zápasoch nevyvoláva postupový optimizmus. Výrazne mínusová je s Chorvátskom i Slovinskom, mierne pozitívna s Ruskom. Len víťaz má postup vo vrecku, druhého čaká nevyspytateľná baráž.
Aký bol žreb? Je východná skupina výhodná? O tom sa, samozrejme, dá donekonečna diskutovať a teoretizovať. Tréner Tarkovič má v podstate pravdu. Ideálnych súperov by si z prvého či tretieho koša ťažko vyberal. Chorváti? Alebo radšej Francúzi? Či Holanďania?
Ideálna skupina neexistuje a meno súpera nie je najpodstatnejšie. Dôležitý bude vlastný výkon, aktuálna forma. Slováci z doterajších šiestich pokusov využili jediný.
Na štarte aj ich nádej žije. Ale s hrou, akú ukázali v končiacom sa roku, by boli postupové šance len zbožným želaním.