Pardón, ak som na niekoho zabudol…
Potom sa však do toho oprel Rafael Nadal a vo finále Roland Garros zdemoloval Novaka Djokoviča. Bezchybnou hrou, ktorá odteraz môže slúžiť ako brožúra na stopercentný tenis.
Pochváľme Srba, lebo hral dobre. Poľutujme ho, lebo takýto výprask si nezaslúžil. Robil, čo mohol.
Tohtoročné finále sa ma veľmi dotklo, preto dovoľte, aby som bol tentoraz osobný…
Vieš, Rafa, to, čo už pätnásť rokov predvádzaš na Roland Garros, ma trošku vyrušuje. Obdivujem tvoj pevný charakter, absolútnu sústredenosť, úžasne rýchle nohy i topspinový forhend. Lenže v mojich predstavách si každý súper zaslúži šancu. Aspoň štipku, aby sa nepovedalo. Inak súboj akoby nemal zmysel.
No schválne, koľko si ich dal v nedeľu Djokovičovi? Všetci sme to videli. Obzvlášť v úvodných dvoch setoch by aj stena bola k nemu milosrdnejšia…
Čínsky filozof Lao-c' kedysi povedal, že „absolútna dokonalosť zdá sa byť rušivá“. Nie tradičné rituály, znepokojil ma tvoj bezchybný výkon. Taký sa medzi nami – obyčajnými ľuďmi – nenosí. Stavím sa, že aj trénerský mág Marián Vajda bol v tej chvíli bezradný.
Na tvoje antukové údery jednoducho neexistujú žiadne odpovede…
Odteraz si 20-násobný grandslamový šampión. Ako Roger Federer. Akokoľvek má väčšina z nás Švajčiara rada, už tušíme, že čoskoro sa ti bude pozerať na chrbát.
Najbližší Roland Garros sa začne o sedem mesiacov. V Paríži sa už dlho zázraky nedejú.