Slováci prišli s riešením, ktoré sa bude v histórii súťaže spájať s prívlastkom nedomyslené a nekompetentné. Rozhádalo už beztak nejednotné futbalové hnutie, prinieslo do jeho radov ešte viac napätia a nervozity. A aj nezmyselných konšpirácií a úvah.
Nerešpektovanie zásady, že v priebehu sezóny žonglovať s dohodnutými pravidlami, meniť za pochodu model súťaže a ešte k tomu bez všeobecného konsenzu, je cesta do pekla. Nikdy to dobre nedopadne, nech sú okolnosti akékoľvek. Už to bude vždy len a len neregulárna súťaž.
Najprv jej skrátenie a rozhodnutie, že z nej nik nevypadne, potom zásah zhora, aby sa predsa hrala aspoň baráž a o víťazovi druhej ligy rozhodol čudesný, účelový model.
Výkonný výbor môže udrieť po stole, keď to uzná za potrebné, ale toto nebol ten prípad. Po masovej kritike pôvodného rozhodnutia Únie ligových klubov sa usiloval niečo zúfalo zachrániť, ale len spochybnil nezávislosť a kompetencie orgánov, ktoré riadia svoje súťaže. Dosiahol paradoxnú reakciu. Jeho verdikt kritizovali aj tí, ktorým chcel pomôcť a ktorí ho aj od neho čakali.
Výsledkom chaosu posledných dní je amputovaná liga. Operácia sa nevydarila, ale pacient žije. A popri všetkých problémoch sú aj dva malé plusy. Futbal je jediný z najpopulárnejších kolektívnych športov, ktorý dokázal ešte túto jar vzkriesiť svoju najvyššiu súťaž. A udržať aspoň ako-tak jej kontinuitu so stavom zo začiatku marca.
Koniec-koncov aj s amputáciou sa dá existovať. Hoci platí, že nikdy to už nebude plnohodnotný život.