Všetka česť Seničanom, ktorí sa v neľahkej situácii zmobilizovali, ale niečo tu nehrá. Klubu chýba stabilita, už dlhšie v ňom vládne chaos a hráči nevideli niekoľko mesiacov výplaty. Dajme teraz bokom, či ich situácia zodpovedá licenčným podmienkam, ktoré by každý klub mal spĺňať.
Zoberme do úvahy športovú stránku tohto bizarného prípadu. V zimnej prestávke trénovalo často len torzo mužstva, odišlo z neho viac ako desať hráčov, v príprave skoro nevytiahlo päty z domu, nemohlo odohrať všetky naplánované zápasy, odpadla mu generálka a do poslednej chvíle nebolo jasné, či sa dá dokopy a nastúpi na jarnú časť súťaže.
Seničania narazili v jej úvode na Dunajskú Stredu a Trnavu, ktoré netaja vysoké ambície, absolvovali zahraničné sústredenia, tím zo Žitného ostrova dokonca dve. Ale Seničania boli v oboch zápasoch lepší a neinkasovali…
Toto nie je, samozrejme, senický problém. Je to vizitka konsolidovaných tímov s dobrými podmienkami. Situácia spochybňuje úroveň súťaže a tiež koncepčnosť a kvalitu práce v popredných kluboch. Je to šanca zamyslieť sa, či nevyhadzujú zbytočne milióny von oblokom, keď rozbití Seničania po obrovských peripetiách v ešte horších ako skromných pomeroch aj pred finišom základnej časti stále reálne kandidujú do prvej šestky.
Na slovenskú ligu netreba veľa. Senici stačí v neregulárnych podmienkach nadšenie, ktoré nestojí nič a ktoré im viacerí iní môžu závidieť.