Kto si už spomenie, ako začínali futbalisti Slovana tohtoročnú európsku cestu. Prepadli hneď v prvom súboji so Sutjeskou. So sotva priemerným súperom nepripravení na ostrý štart bleskovo vyleteli z najprestížnejšej súťaže ako Sojuz z Bajkonuru.
Európsku púť končili štyrmi prehrami po sebe. Úspech vyzerá určite inak. Ale bol to iný Slovan ako ten, čo sa v júli spamätával z ťažkého k.o. Najskôr zaskakujúci tréner béčka Kozák dostal definitívu a zatiahol záchrannú brzdu. Od zlyhania s Nikšičom každým ďalším stretnutím pomaly dvíhal sebavedomie mužstva a mobilizoval jeho sily.
Belasí preskočili vysoké prekážky, ale v silnej skupine už na úspech nemali. Ku cti im slúži, že pôvodne outsideri nehrali ani v jednom zápase podradnú úlohu, ako sa im to stalo v minulosti, keď sa ocitli v skupine Európskej ligy.
Tím, ktorý do aktuálnej skupiny ťahali z prvého koša, paradoxne skončil na jej dne. Prispeli k tomu aj slovanisti, ktorí Besiktas hneď v prvom zápase obrali o body. Ďalší súperi boli nad ich sily.
Slovan oslavoval v tomto roku storočnicu. Vyšlo mu to pekne. Suverénne triumfoval v domácej súťaži a v novodobej histórii to dotiahol zatiaľ najďalej na európskej scéne. Zažil najlepší rok v ére samostatnosti.
Domáca prevaha pripomínala suverenitu predchodcov z prvých dvoch ročníkov po rozdelení Československa. Slovenských titulov má odvtedy už ako maku. Túto jeseň si zamiesil cesto na desiaty. Hlavný rozdiel? Kým pred štvrťstoročím dosahoval úspechy s jedným cudzincom, teraz sa na vrchol vytiahol s jedným Slovákom.
To však nič nemení na fakte, že slovenský futbal zažil rok Slovana.