Slovan to v Dubline zvládol najlepšie a najmä najefektívnejšie, ako sa dalo. Dal dva rýchle góly a bolo vymaľované. Koho bude už zajtra zaujímať, že súper ho zopárkrát priklincoval pred jeho bránku a v írskom večernom chlade sa piekol ako v inferne.
Írsky šampión predtým v piatich pohárových stretnutiach strelil jediný gól a pravdepodobnosť, že za hodinu štyri razy prekoná výborného Greifa, bola rovnako mizivá, ako možnosť, že na budúci rok bude v zostave Slovana nastupovať aspoň polovica Slovákov.
Bratislavský brankár síce prišiel o čisté konto, ale potom za seba nepustil ani penaltu. A od jeho spoluhráčov to síce nebol futbal bez chýb, ale pragmatický a účelný.
Zrekapitulujme si, čo majú slovanisti v tejto sezóne za sebou. Jedno zahanbujúce zlyhanie v Lige majstrov a dve zdolané prekážky v opravných termínoch o kategóriu nižšie.
Poradili si s Feronikeli z Kosova a teraz s Dundalkom. Splnili to, čo sa od nich čakalo a na čo mali aj papierové predpoklady. Buďme realisti. Nie je to až tak málo. V minulosti často nepreskočili ani základnú výšku.
Ani doteraz to nebola pre belasých prechádzka ružovým sadom. Ale na budúci týždeň už pôjde do tuhého. Môžu si otvoriť prvé dvere do európskeho futbalu. Medzi nimi bude stáť Solún, silnejší súper ako Dundalk. Na to, aby sa za ne dostali, budú už potrebovať aj kvalitnejší výkon.