Spartak, v uplynulom období najviac skúšaný zo slovenských elitných mužstiev, sa vlani pretlačil až do skupiny Európskej ligy. Tentoraz mal do nej ešte ďaleko, ale ako jediný urobil viac, ako bolo v jeho súčasných silách.
Trnavskí futbalisti ukázali dve tváre. Jednu u súperov, druhú doma, kde cítia za chrbtom silu fanúšikov. Odohrali štyri pohárové a dva ligové zápasy. Vonku vo všetkých troch podľahli, ale doma všetky vyhrali a len raz inkasovali. Táto nevyrovnanosť a nevyzretosť ide na oltár budovania nového tímu, ktorý však robí herné pokroky a naznačil najväčší progres.
Vyleteli už všetky štyri slovenské tímy. Hneď prvý Slovan, ktorý padol o kategóriu nižšie a v nej s priaznivým žrebom majstra krajiny dostal šancu na opravný termín. Pokúsi sa napraviť si počmáranú reputáciu.
DAC sa musí zmieriť, že pokiaľ v každom prestupovom termíne uvoľní zopár opôr, sotva urobí aspoň malú dieru do Európy. Navyše ak doma nevyhráva a vždy sa preberie až po prestávke. S Cracoviou sa mu to prepieklo, v odvete v Aténach to už nestihol, hoci druhý polčas takisto vyhral.
Bilancia slovenských tímov odráža postavenie ligy v európskej hierarchii. Patrí v nej na najnižšie poschodie, čo kluby dlhodobo neomylne potvrdzujú.
Trojica tímov, ktorá pôsobila len v Európskej lige, odohrala desať zápasov a hoci narazila na prijateľných súperov, vyhrala z nich len dva. S takou bilanciou sa nedá nikam postúpiť. Obe víťazstvá patria Trnavčanom. Ak si udržia domáci pohárový prístup i pozitívne emócie, akiste sa to časom prejaví aspoň v lige.