Ide o postup. Slovenský majster dva razy zdolal súpera z Kosova a bez straty je v ďalšom kole. Ako vyzeral jeho výkon najmä v prvom stretnutí, po ktorom ho po rozpačitej výhre vyprevádzal z trávnika piskot a hanlivé pokriky vlastných fanúšikov, už pravdepodobne nikoho nebude zaujímať. Našťastie. Pre Slovan.
Na pochvalu pred nastúpenými divákmi si musí počkať. Feronikeli bol slabší ako väčšina tímov z ligy. Majster si splnil len svoju povinnosť. Ak by nedajbože neprešiel ani cez tohto súpera, bola by to pre neho športová katastrofa.
Teraz môže stokrát banovať, ako školácky zbabral štart v Lige majstrov. Sutjeska, na ktorú nestačil, dva razy prehrala s Nikóziou, nedala jej ani gól a chtiac-nechtiac zaradila aj mužstvo z Tehelného poľa na perifériu lepšej futbalovej spoločnosti.
Slovan veľmi túži po úspechu na európskej scéne, akurát zatiaľ nevie, ako na to. Zistenie po prvých zápasoch, ako ďaleko je od európskeho futbalového štandardu, vyvolalo v klube neistotu, bezradnosť, pochybnosti. Hasí problémy, ako sa dá. Za týždeň viedli tím traja tréneri a štvrtý je na ceste. Ukázalo sa, že klub nemá krízový plán, ktorý potrebuje rovnako ako každá firma protipožiarne opatrenia. Na ihrisku ale ani mimo neho.
V Prištine spravil prvý krok z periférie, ale na koniec cesty ešte nedovidieť. Bude musieť hovoriť aj o kvalite hry a jej tempe. S tým, ktoré mu stačí v spomalenej lige, bude pôsobiť na európskom okruhu ako trabant v F1.
Jasné, išlo o postup. Slovan hlási: úloha splnená. Ale roboty mu zostalo ako cestárom na bratislavskom obchvate.