Vlastniť klub je síce podnikanie ako každé iné, lenže v slovenských podmienkach nemôžete rátať s návratnosťou. Sú to peniaze v lufte. Aby ste si to mohli dovoliť, potrebujete byť bohatý a mať aj nemalú dávku fanatizmu.
Kluby nie sú ekonomicky zaujímavé, lebo ligový futbal sa márne usiluje, aby sa stal skutočnou zábavou, ako je to inde. Vo svete je práve zábava dobrý biznis.
Trnava je futbalové hlavné mesto Slovenska, ale vládnu v nej často komplikované pomery. Od rozdelenia bývalej federácie prežila lepšie i horšie obdobia, ale teraz ju čaká najťažšia kríza, možno i boj o prežitie.
Trénera ľahko pošlete k vode. Bez problémov oželiete aj akúkoľvek hviezdu. Ale majiteľa klubu nezvesíte z klinca ako nadbytočný dres v šatni. Keď v minulosti odniekaľ odchádzal hlavný boss, tak klub spravidla skrachoval a zmizol nadlho ba i navždy z futbalovej mapy.
Košice, Slovan, Banská Bystrica, Inter, Prešov, Petržalka… Máloktorý klub sa vrátil na špicu tabuľky. Podarilo sa to iba Slovanu. Ten už balansoval zopárkrát na kraji priepasti, až ho zobral pod svoje krídla Ivan Kmotrík. Ale odskákala si to Artmedia, ktorú dovtedy živil…
Vladimír Poór patril medzi majiteľmi k posledným mohykánom. Krachujúceho Spartaku sa ujal kedysi pred štvrťstoročím aj z nostalgie k starým krásnym futbalovým časom, ktoré si ešte pamätal.
Už to aj on zabalil unavený z neustálych bojov a sporov. Trnavský futbal to na lopatky akiste nepoloží. Ale postaviť ho opäť na nohy a udržať na súčasnej úrovni bude fuška.