A kde sa skrytá nenávisť prejaví najskôr? No predsa v športe. Ak sa v mene jeho očisty dokáže zaobaliť do pozlátka – je vyhrané.
Salbutamolová kauza Chrisa Frooma sa skočila všelijako, iba nie postačujúcim vysvetlením. Lebo také ani neexistuje. Ako si inak vysvetliť fakt, že štvornásobného víťaza Tour de France obišiel trest za rovnaký hriech, po ktorom iní pykali? To sa jednoducho nedá…
Bučanie, pľuvance, pokusy o fyzický útok, taká je francúzska odpoveď. Ak Froomov život nedokázali strpčiť kompetentní, spravíme to my – spravodliví.
Lenže to je poriadny omyl. Za ich hanebným správaním je tentoraz oveľa viac ako odpor voči dopingu. Cítiť z neho nevraživosť. Nehromžia len na Frooma, ale na všetkých, na celý tím Sky. Pľujú aj na Luka Rowa, Egana Bernala, Michala Kwiatkowského. I na žltého Gerainta Thomasa.
Je to nedôstojné!
Keď v roku 2012 prišiel Lance Armstrong (zaslúžene!) o všetky tituly z Tour de France, nik nemal väčšiu radosť, než Francúzi. Ako podozrivý bol dlho tŕňom v ich oku. Na rozdiel od usvedčeného Richarda Virenqua, ktorého dodnes nosia na rukách. Ten je ale ich.
Francúzi stvorili veľkolepé preteky s neopakovateľnou históriou. Ich chápanie športovej spravodlivosti je však veľmi pochybné. A neúprimné.