História víťazov jediného antukového grandslamu v roku navodzuje dojem, že Roland Garros je spomedzi veľkej štvorky suverénne najnudnejší. Veď z posledných 12 účastí sa ľavoruký Španiel tešil z triumfu desaťkrát. Často absolútne suverénnym spôsobom. Bez toho, aby súperom povolil čo i len jeden set. Alebo im aspoň na chvíľku ukázal, že aj on je iba človek z mäsa a kostí: „Pozrite, aj ja som zdolateľný.“
V skutočnosti je to však inak – Nadal dáva turnaju v Paríži úplne nový rozmer. Môže mať totiž až dvoch víťazov. Jedného o dva týždne v nedeľu – po finálovom zápase. Druhého – toho, kto zdolá Nadala. Tak ako Robin Söderling v roku 2009. Alebo si na Švéda pamätáte skôr pre jeho dve finálové účasti? Zrejme nie, všakže…
Tenisová sezóna trvá s malými prestávkami jedenásť náročných mesiacov. Každý týždeň hráči cestujú z turnaja na turnaj, z mesta do mesta, z kontinentu na kontinent a keďže ide o individuálny šport, nemôžu zlyhať. Jeden zlý deň a je po všetkom.
Nadalova bilancia na Roland Garros je úžasná – 79 víťazstiev, 2 prehry. Áno, v Paríži smútil len dva razy! Obdivuhodné, fantastické, možno nenapodobiteľné.
Výzvy sú však na to, aby ich hráči prijímali – aj vtedy, keď sa zdajú byť nereálne a šialené. Na prípadný Nadalov skalp si však história určite bude pamätať. Možno viac, ako na nového majiteľa Pohára mušketierov.