Za 43 rokov existencie ponúklo mnohé príbehy.
Splnený sen
Lásku k motorom a adrenalín mal odjakživa v krvi. Keď počas motocyklovej súťaže v Afrike zablúdil v pohorí Tibistí a došiel mu benzín, tri dni strávil bez jedla a pitia hľadaním civilizácie.
„To, že som prežil, je znamenie. Na čierny kontinent sa vrátim a zorganizujem motoristické podujatie, ktoré bude bezpečné pre každého účastníka,“ vravel Thierry Sabine v roku 1976.
O dva roky stál za vznikom dnes už ikonickej rely. Čo začínalo ako preteky pre fanatikov, sa rýchlo stalo vyhľadávaným púštnym dobrodružstvom pre širokú škálu nadšencov.
Na 8. ročníku (1986) už štartovalo takmer 500 posádok. Zakladateľ Dakaru žiaril šťastím.
„Organizujeme podujatie jediné svojho druhu na planéte. Mám ešte dva sny – ukázať dcére Afriku a raz zomrieť niekde v púšti,“ tvrdil nadnesene v rozhovore pre francúzsku televíziu.
Jeho slová sa ukázali ako tragická predpoveď. Štrnásteho januára 1986 zahynul po páde vrtuľníka nad územím Mali.
Pilot nezvládol riadenie počas púštnej búrky, ktorá vyčíňala pred štartom 5. etapy, a narazil do pieskovej duny.
Okrem Sabineho, pilota, televíznej reportérky a jej kameramana našli smrť v helikoptére aj popová hviezda Daniel Balavoine a bratranec monackého princa Alberta II. François-Xavier Bagnoud.
Zlodeji na štadióne
Patril medzi prvé hviezdy Dakaru. Štvornásobný šampión v kategórii automobilov Ari Vatanen mal mať titulov päť. Lenže, ukradli mu auto.
Po zisku prvého primátu v roku 1987 prišiel na nasledujúci ročník s ešte väčším sebavedomím. Jeho žltý Peugeot 205 T16 bol rýchlejší ako púštny vietor a konkurencia sa mu pozerala na výfuk.
Suverénnu cestu za obhajobou však narušila krádež. Auto zmizlo počas noci z futbalového štadióna v Bamaku, kde bolo zaparkované s ďalšími strojmi.
Veľkodušní organizátori nechali domácich voľne prechádzať sa pomedzi autá – veď kto by sa odvážil odcudziť auto z prísne stráženého priestoru.
„Keď sme ráno prišli s Brunom (Berglundsom, spolujazdec, pozn.) na miesto, kde sme večer nechali auto, jednoducho tam nebolo. Myslel som, že nás natáča skrytá kamera,“ spomínal dnes 68-ročný Fín.
Manažérom tímu Peugeot bol vtedy Jean Todt. Neskorší výkonný riaditeľ Scuderie Ferrari či prezident automobilovej federácie FIA tvrdil, že dostal list, v ktorom zlodeji žiadali výkupné za auto v hodnote 90 000 dolárov.
Hoci stroj zázračne objavili tesne pred štartom, organizátori rozhodli, že posádka porušila pravidlá, keďže nebola pripravená na etapu 30 minút pred jej začiatkom.
Severan sa hneval, protestoval, ale nepomohol si. Tešiť ho mohol aspoň celkový triumf krajana a tímového kolegu Juhu Kankkunena.
„Vrátim sa a ukážem, kto je najlepší,“ povedal Vatanen. Slovo splnil – vyhral nasledujúce tri ročníky.
Usámove hrozby
Mala to byť veľká sláva. Rely oslavovala 30. jubileum a sľubovala ďalšie dramatické preteky. Deň pred štartom však zasiahli politici.
Francúzska vláda vyvinula tlak na organizátorov Amuary Sport Organisation (ASO), aby plánovaný štart zrušili z bezpečnostných dôvodov.
K čoraz väčším politickým nepokojom sa pripojili partizánskou aktivitou africkí militanti, ktorým šéfovala islamská Al-Káida.
Výzvy na útoky počas dakarskej rely posvätil aj šéf teroristov Usáma bin Ládin. Keď sa k tomu pridalo vyvraždenie francúzskej rodiny v Mauretánii, ASO nemala na výber.
„Vzhľadom na súčasnú situáciu v africkom regióne nevieme zaručiť všetkým účastníkom bezpečnosť. Prvýkrát v histórii sa stane, že ročník bude zrušený,“ písalo sa v stanovisku.
Z Lisabonu sa pakovalo takmer 600 automobilov, motocyklov, kamiónov a štvorkoliek. Do cieľa v senegalskom Dakare nedorazili a neprišli tam ani o rok neskôr.
Dôvod? Problémy na čiernom kontinente pretrvávali a organizátorom došla trpezlivosť.
Podujatie presunuli na iný kontinent, v roku 2009 sa na území Čile a Argentíny išla premiérová juhoamerická edícia.