Foto: SITA/AP, Jennifer Lorenzini
Seriál bez červených monopostov? Taký scenár si fanúšikovia ani nevedia predstaviť.
Už tento víkend čaká tím z Maranella významné jubileum. Nastúpi na 1000. veľkú cenu F1, ktorá sa uskutoční na jeho domácej pôde – okruhu Mugello, ktorý vlastní. Oslavy v dejisku Veľkej ceny Toskánska zatieňujú slabé výsledky Scuderie v aktuálnej sezóne. V Pohári konštruktérov patrí až 6. pozícia a za vedúcim Mercedesom stráca priepastných 220 bodov.
Ani kríza však rozhodne nezmazala jej výraznú stopu v histórii. Časy dominancie a úžasných jazdeckých výkonov pripomenula stránka GPfans.com, ktorá vybrala top 10 momentov doterajšieho účinkovania Ferrari v seriáli.
Mimochodom, z 999 pretekov dosiahla 237 triumfov, 31 majstrovských titulov a 767 pódiových umiestnení.
10. VC Talianska 1976
Len 42 dní po po hrôzostrašnej havárii na Nürburgringu sa Niki Lauda postavil na štart v Monze.
Stále ho trápili bolesti a na tvári sa mu vynímali popáleniny. Napriek tomu zajazdil v kvalifikácii piaty najrýchlejší čas. V pretekoch sa prezentoval odvážnymi predbiehacími manévrami a model 312T2 priviedol do cieľa na štvrtom mieste.
V cieli bola jeho kukla od krvi z otvorených rán. Nielen tifosi považujú tento výkon za jeden z najpamätnejších vystúpení rakúskej legendy.
9. VC Talianska 1964
Triumf Johna Surteesa v Monze bol základom jeho majstrovskej sezóny 1964. Brit sa stal jediným majstrom sveta na štyroch i dvoch kolesách.
Na slávnej trati mal v spomínanom roku na konte víťazstvá na motocykloch v triede do 350 kubických centimetrov i 500. Il figlio del vento (Syn vetra) nadelil Bruceovi McLarenovi (tím Cooper-Climax) v cieli vyše minúty. Na treťom mieste, už so stratou jedného kola, skončil ďalší jazdec Ferrari Lorenzo Bandini.
8. VC Brazílie 2007
Nezabudnuteľná sezóna 2007 vyvrcholila titulom pre Kimiho Räikkönena, ktorý bol (pri bodovaní 10 bodov za víťazstvo) pred pretekmi v sedembodovej strate na Lewisa Hamiltona.
V kvalifikácii si Fín vyjazdil tretiu priečku, no Ferrari bolo v pretekoch rýchlejšie ako McLaren, vďaka čomu získalo double – za víťazom Räikkönenom skončil Felipe Massa.
Taliansky tím mal po ére Michaela Schumachera nového šampióna. Odvtedy však na jazdecký titul čaká…
7. VC V. Británie 1951
José Froilán González bol prvým pretekárom F1, ktorý zvíťazil vo farbách Ferrari. Argentínčan si v Silverstone vybojoval pole position, prerušil tak sériu Alfy Romeo, ktorá bola v kvalifikáciách (okrem Indianapolisu) dovtedy nezdolateľná.
González triumfoval s 51-sekundovým náskokom. Ferrari ukázalo oveľa lepšiu palivovú efektívnosť ako Alfa Romeo.
6. VC Francúzska 1952
Šampionát sa po double Ferrari v Belgicku (1. Alberto Ascari, 2. Nino Farina) presunul na trať Rouen-Les-Essarts. Vo Francúzsku stajňa napokon obsadila kompletné pódium: 1. Ascari, 2. Farina, 3. Piero Taruffi.
Z trojice Talianov v modeli Ferrari 500 vynikal Ascari, pre ktorého to bolo druhé víťazstvo zo série deviatich a prispelo k zisku titulu milánskeho rodáka.
Foto: SITA/AP
5. VC Španielska 1981
Posledné víťazstvo Gillesa Villeneuva vo formule 1 sa zrodilo po jednej z najveľkolepejších jázd v histórii. Obľúbenec Enza Ferrariho, ktorý ho nazýval malým Kanaďanom, bol frustrovaný z monopostu s označením 126CK.
Podľa inžiniera Harveyho Postletwaita malo auto štvrtinu z prítlaku v porovnaní s Williamsom či Brabhamom. Villeneuve napriek tomu v Španielsku bojoval o triumf. Umne využíval rýchlosť Ferrari na rovinkách a udržal Jacquesa Laffita vo vláčiku za ním.
Cieľ v Jarame preťal v druhom najtesnejšom finiši v histórii F1. Rozdiel medzi ním a piatym Eliom de Angelisom bol 1,24 sekundy. Umiestnenie pred oveľa rýchlejším Laffitom a Johnom Watsonom sa dodnes považuje za prezentáciu excelentnej defenzívy.
4. VC Japonska 2000
Michael Schumacher si zabezpečil prvý z piatich majstrovských titulov v rade na okruhu v Suzuke. Základ víťazstva položil najlepším časom v kvalifikácii.
Jeho súper Mika Häkkinen z McLarenu sa však po štarte dostal na čelo a začal si budovať náskok – až kým nezačalo pršať. Schumacher sa s týmito zložitými podmienkami popasoval oveľa lepšie a po boxovej zastávke sa dostal pred Fína. Monopost F1–2000 priviezol do cieľa na líderskej pozícii a stal sa prvým majstrom sveta vo Ferrari od roku 1979, keď sa tešil Jody Scheckter.
3. VC Španielska 1996
Bola to premiérová sezóna v tom čase dvojnásobného majstra sveta Michaela Schumachera (tituly získal ešte v Bennetone) vo farbách Ferrari. Tím zúfalo potreboval úspech po tom, ako v predchádzajúcich piatich rokoch zaznamenal iba dve víťazstvá. Technickým riaditeľom bol Ross Brawn, dizajnérom Rory Byrne.
Model F310, vyzývateľ ročníka 1996, však nemal dostatočné kvality na to, aby si vybojoval titul. V kvalifikácii na suchých podmienkach stratil Schumacher na víťaza Damona Hilla z Williamsu z 3. miesta takmer sekundu, no v pretekoch predviedol jednu z najpôsobivejších jázd na mokrej trati všetkých čias.
Napriek problémom so spojkou po štarte si postupne začal zdolávať svojich súperov, miestami im nadelil aj dve sekundy v jednom kole.
V cieli mal nakoniec 45-sekundový náskok a okrem dvoch monopostov uštedril kolo celému štartovému poľu. Jazdou na okruhu Catalunya si vyslúžil prezývku Regenmeister (Dažďový majster).
2. VC Talianska 1988
Ročník 1988 sa pre Ferrari a formulu 1 spája so smutnou udalosťou, keďže v auguste zomrel zakladateľ slávnej značky Enzo Ferrari.
V sezóne dominovala stajňa McLaren s legendárnym modelom MP4/4 s dvojicou Ayrton Senna, Alain Prost. Necelý mesiac od Ferrariho smrti pokračoval seriál v Monze.
McLaren dovtedy triumfoval vo všetkých 11 pretekoch ročníka. Prostov motor Honda však nevydržal a Francúz musel odstúpiť, sny o víťazstve sa predčasne rozplynuli aj Sennovi, ktorý dve kolá pred koncom odstúpil po kolízii s Jeanom-Louisom Schlesserom.
Na čele sa ocitol Gerhard Berger pred kolegom Michelom Alboretom a červené monoposty priviezli na týchto pozíciách aj do cieľa. Bolo to napokon jediné podujatie sezóny, z ktorého si McLaren neodniesol víťazstvo.
Scény z cieľa boli po Enzovej smrti mimoriadne emotívne. Napriek tomu, že Ferrari malo šťastie, bolo víťazstvo jedným z najpamätnejších v bohatej histórii Ferrari.
1. VC Talianska 1979
Aj prvé miesto rebríčka sa spája s bájnou Monzou. Jazdci Ferrari Jody Scheckter a Gilles Villeneuve štartovali z tretieho, resp. piateho miesta, no tieto pozície sa im podarilo zlepšiť.
Líder pretekov René Arnoux mal smolu a jeho problémy s motorom „prihrali“ Scheckterovi prvú pozíciu.
S podporou kolegu Villeneuva udržali za sebou Claya Regazzoniho z Williamsu a spečatili jazdecký (Scheckter) aj konštruktérsky titul.
Zaujímavosťou je, že Ferrari dosiahlo v spomínanej sezóne 100-percentnú spoľahlivosť, čo bolo v 70. rokoch pozoruhodné. Ukázalo sa však, že išlo o posledný titul pre stajňu z Maranella na dve dekády.