„Keď som sa s ním pred pár dňami lúčil, prial mi šťastie. Netušil som, že ho už nikdy neuvidím. Bude mi chýbať,“ smúti slovenský matador, ktorý skončil na tohtoročnom Dakare po prvej štvrtine pre technické problémy.
Aj vzhľadom na poslednú tragickú udalosť, existujú nebezpečnejšie preteky ako Dakar?
Každý šport, ktorý robíte profesionálne a naplno, je nebezpečný. Či je to plávanie, cyklistika alebo niečo iné.
Ako a od koho ste sa dozvedeli o smrti Goncalvesa?
Prvú informáciu som dostal ráno. Definitívu som zistil na sociálnych sieťach.
Ak by ste ho mali pár slovami charakterizovať, čo by ste povedali?
Poznal som ho veľmi dobre. Nevysoký Portugalčan, ktorého mali všetci radi. Večne sa usmieval, bol milý, priateľský. Bol to jeden z troch ľudí, ktorých som mal na Dakare najradšej.
Patril medzi pretekárov, ktorí jazdili na hrane?
Fabrickí jazdci musia jazdiť na maximum. Najskôr bol členom továrenského tímu KTM, potom Hondy. Na tomto Dakare jazdil za japonskú stajňu Hero.
Foto: SITA, Diana Černáková
Dvadsať z 25 obetí púštnej rely sú motocyklisti. Je to najrizikovejšia kategória?
V etapách sme sami. Musíme si všetko odnavigovať, nemáme spolujazdca, je to len na nás. Nikto nám nehovorí do vysielačky kadiaľ máme ísť, kedy príde ostrá zákruta a podobne. Určite to je náročná kategória.
Ocitli ste sa niekedy na Dakare v situácii, keď ste dostali strach?
Nie.
Ktoré situácie sú najnebezpečnejšie? Dajú sa tieto preteky vôbec jazdiť bezpečne?
Najhoršie sú samozrejme pády. Dôležité je stále sledovať roadbook (plán etapy). Ak s tým len na chvíľu prestanete a idete cez hranu, hrozí vám pád či havária. Musíte jednoducho vedieť kam a do čoho idete.
Stalo sa aj vám, že ste pri trati našli zraneného kolegu?
Áno, niekoľkokrát. Našiel som aj takých, ktorí boli zranení skutočne vážne.
Aký je postup pri takejto situácii?
Jazdec musí vykonať kontrolu, či je kolega pri vedomí a zhruba určí rozsah zranení. Cez rádiovysielačku sa spojíme s organizátormi a nahlásime incident.
Boli ste svedkom aj opačnej situácie, že ste potrebovali pomoc a súper popri vás len prefrčal?
Stávajú sa aj také veci. Avšak nie pri zranení jazdca, ale pri poškodení motorky.
Poliak Hernik, ktorý bol pred Goncalvesom zatiaľ poslednou obeťou Dakaru, zomrel v roku 2015 na dehydratáciu a zástavu srdca. Je pitný režim dôležitý?
Zrejme najdôležitejší zo všetkého. Treba si správne rozložiť sily a dostávať do tela dostatok tekutín i vitamínov tak, aby sme vydržali náročné dvanásťdňové preteky.
Existujú v rýchlosti sto a viac kilometrov pravidlá, ako sa vyrovnať s kritickou situáciou? Čo sa snaží urobiť pretekár, ktorý vie, že sa už pádu nevyhne?
To sú roky praxe. Treba vedieť padať, ale ak vás v zlomku sekundy niečo prekvapí, je len veľmi ťažké zareagovať. Každý z nás sa spolieha na vlastný inštinkt. Ak sa vám stroj v rýchlosti stopäťdesiat kilometrov za hodinu vymkne spod kontroly, potom situácia už nie je vo vašich rukách.
Z čoho mávate pred štartom etapy najväčší rešpekt?
Každý deň treba mať pred Dakarom rešpekt, pretože je to veľmi náročná súťaž. Ku každému dňu na trati treba pristupovať maximálne zodpovedne.
Smrť Goncalvesa bol prvý incident za posledné roky, predtým pretekári umierali na Dakare pravidelnejšie. Zlepšila sa bezpečnosť jazdcov za ostatné obdobie?
Voči pádom a podobným nepredvídateľným situáciám sa to ani nedá. Používame najlepšie helmy z najkvalitnejších materiálov, moderné chrániče či nákrčníky. Motocyklisti sa však už lepšie chrániť nedokážu. Ak veziete na chrbte tri litre vody, máte bundu a stojíte niekoľko hodín na motorke, tak každé kilo navyše je problém. Sú však predpisy, ktoré určujú, čo všetko musíme mať pri sebe. Organizátori tieto veci prísne kontrolujú.
Štefan Svitko: Najťažšia etapa v živote.
Všetci pretekári vedia, že Dakar je nebezpečný. Čo vás na tomto podujatí fascinuje najviac?
Je to najťažšia súťaž v tom, čo robím od trinástich rokov. Motokros či enduro jazdím už viac ako tri dekády. Dakar je najviac, čo môže motorkár môjho typu ísť.
Mnoho ľudí však tvrdí, že púštna rely je zbytočný hazard so životom…
Skúste ísť na Slovensku cez priechod pre chodcov a zistíte, čo je to hazard so životom.
Organizátori sa rozhodli zrušiť pondelňajšiu etapu pre motocyklistov a štvorkolky. Bolo to správne rozhodnutie?
Určite áno. Chalani si vyčistia hlavy, oddýchnu si a načerpajú sily. Dúfam, že všetci v zdraví prídu do cieľa poslednej etapy.
Čo bolo pre vás najťažšie na tohtoročnej edícii? Nebezpečné kamene, nepredvídateľné piesočné duny alebo nové farebné roadbooky?
Tretia možnosť je správna.
Prečo?
Prvý deň som v nich mal absolútny chaos. Podľa nového pravidla sme dostali roadbooky ráno pred štartom a nie v predvečer etapy tak, ako to bolo na predchádzajúcich ročníkoch. Pre mňa to bola neprehľadná maľovanka a trvalo mi skutočne dlho, kým som si na to zvykol. Mal som v hlave starý systém značenia, ktorý fungoval dvanásť rokov a ťažko sa mi to v mysli prerábalo.
Pramenila z toho aj 40-minútová penalizácia, ktorú ste dostali v prvej etape?
To bola moja chyba. Spadol som v momente, keď som mal zobrať waypoint a kým som sa dal dokopy, už som bol pri ďalšom, ktorý bol vzdialený 16 km. Radšej som riskol penalizáciu, akoby som sa mal vracať a možno stratiť ešte viac času.
Organizátori sa vyjadrili, že novinku – rozdávať roadbooky ráno – plánujú zaviesť ako pravidlo aj v ďalších ročníkoch. Súhlasíte s tým?
Podľa mňa je to nezmysel a veľmi nebezpečné rozhodnutie.
Američan Ricky Brabec, ktorý vedie poradie motocyklov, však vyhlásil, že je to pozitívna zmena, že jazdci majú večer viac času na oddych a na etapu sa sústredia až ráno…
Brabec je v podstate nováčik, ide svoj piaty Dakar. Pre neho je to oveľa jednoduchšie ako pre nás, ktorí sme si tým prešli od začiatku. Navyše, on má s takýmito roadbookmi skúsenosti, boli aj na svetovom šampionáte. My sme ich videli v Saudskej Arábii prvýkrát.
Ako sa vám páčila príroda a prostredie v Saudskej Arábii?
Žijú tu milí ľudia, ktorí majú veľmi peknú prírodu. Počas etáp som videl skutočne krásne scenérie.
Uvidia vás fanúšikovia na Rely Dakar 2021?
Urobím všetko pre to, aby sa tak stalo. Dúfam, že sa mi to podarí.